your faith ⋆ JH ⋆ BTS SK FF

kapitola 1.

Faith's P.O.V.

Sobota ráno. Slnko ma príjemne hladilo po lícach, a hoc moje vlasy boli všade len nie v tej gumičke, kde som ich dala večer - teda boli vážne všade, nebola som nijak nespokojná. Ba naopak, po chvíli prevaľovania sa z boku na bok som sa z ľahu posadila a párkrát som zažmurkala, keďže som mala zrak dosť rozmazaný. Po pár žmurknutiach som ale videla ako vždy, tak som pohľadom prešla celú izbu. Zrazu mi vyskočili kútiky úst, a to, keď môj pohľad zastal na jednom z plagátov, ktorý sa pýšil na mojej stene. Bol na ňom Jung Hoseok, možno by som ho nazvala svojim idolom, ale pre mňa... Neviem, možno to bude znieť šialene, ale milujem ho. A možno mám osemnásť rokov ale nad BTS fangirlujem ako dvanásťročná... Ale úprimne? Moc ma to nepumpuje, Hobiho vážne ľúbim a keby mám aspoň jednu možnosť pozrieť sa mu tvár v tvár do tých krásnych očí, asi by som sa začala modliť ku všetkým bohom hoc tuším, že to sa nemá, ale ak by som to pre to mohla urobiť... Urobila by som to.

Ako som sa vynadívala na Hobiho na mojej stene, úsmev mi ostal, a bosé nohy sa dotkli studenej plávajúcej podlahy v mojej izbe.,,Studí, studí." pošepkala som sama sebe skôr ako moju šokovanú reakciu, pri ktorej som i poskočila. Veď kto by to bol čakal, je júl a tu v Kalifornií je extrémne teplo. Akurát tuším, že pod posteľou mi slnko ešte nenahrialo podlahu. Tak som sa teda rozhodla, že najesť sa pôjdem potom, čo nájdem papuče, no zatiaľ som opäť hopla pod periny a z popod vankúša som do prstov schmatla mobil. Ako prvý som otvorila twitter, keďže, samozrejme tam nájdem väčšinu Bangtan noviniek ako prvých. No jedna vec mi došla až teraz... Ba, predtým než mi to doplo, som sa čudovala, prečo mám toľko správ a upozornení, no mne samej necinklo, že mám dnes devätnásť. Otvorila som si najprv pm na twitteri, ktorý som mala otvorený, ale... 

Niečo mi tam nesedelo. Súkromná správa od @bts_twt. Ich profil bol verifikovaný, nemohlo to byť falošné. A hoc som viedla dosť... Dajme tomu aktívnu fan stránku, nikdy som nedávala najavo kedy mám narodeniny a koľko mám rokov. S vystrašeným výrazom na tvári, ktorý sa ale postupne menil na veľmi radostný. Však ako by ste sa tvárili, keby vám na narodeniny napíše niekto z twitteru vašich idolov? Nakoniec som energicky vyskočila na nohy a čakala, kým sa to načíta... A po načítaní na mňa čakalo video. Klikla som na znak "play" a neverila som vlastným očiam.

Nechápala som. Na tvári som mala úsmev od ucha k uchu od úplného začiatku videa, a po chvíli mi začali po lícach stekať horúce slzy. ,,To nemôže... Byť naozaj." Pošepkala som si po skončení videa a hlavu som zaborila do vankúša, pričom som stále plakala, od šťastia. Ešte raz som si video pustila, a slzy som si napokon i utrela, len sa veselo usmievajúc nad tým všetkým. Až potom mi ale došlo, čo povedal na konci. ,,On povedal že ma ľúbi! No... Vlastne to bude určite len ako fanúšičku." Pokrútila som hlavou a opäť si ho vypočula. Bolo to od nich neskutočne krásne, však... Ako to mohli vedieť? A tie anglické titulky! Ja kórejsky viem, je to druhý jazyk ktorý som sa v škole učila, zaujímal ma a vlastne v Kóreii mám i nejakú tetu, vraj. Ale tu ide o to, že niekto si dal tú prácu, povedal mu to a on to natočil, potom niekto dodal titulky. Opäť som mala slzy v očiach, kto by to pre mňa bol urobil?

Vlastne doteraz mi nenapadlo pozrieť sa v tej správe kde bolo video na popis. A ani som si neuvedomila, že je taký dlhý. Začala som nahlas čítať.

  ,,Zdravíme! Tu Hobi, Jin, RM, Kook, Jimin, Tae a Suga! Možno si práve v šoku, že ti prišlo takéto video od Hobiho, ale on na tom jednoducho trval." Som v úplnom šoku, máte pravdu, pomyslela som si. ,,Zablahoželať ti chceme ako celý Bangtan, pretože o tom ani nevieš, ale urobila si pre nás mnoho, vlastne dosť ARMYs najprv spoznalo tvoju stránku. Preto sme si pre teba pripravili malé prekvapenie. Okolo tvojich narodenín, teda dneška by si si v schránke mala nájsť obálku. Tam máš úplne všetko, všetky informácie. Tešíme sa na teba, s hordou lásky, BTS." Po dočítaní som tam sedela ako obarená. ,,Ni-čo-ako-HOBI, SAKRA!" Zakričala som frustrovanie do vankúša, takže sa to neozývalo domom akoby ma niekto vraždil. Rozhodla som ale, že sa vykašlem na studenú podlahu, a hopsnem z postele, čo som aj urobila. Rýchlo som z popod postele vykopla zajačie papuče a obula som si ich.

 ,,Lepšie." Povedala som si úľavne, keď som si obula papuče a už som sa žuchtala von z izby. Zatiahla som kľučku, no to som gitaru zhodila na zem nohou. Rýchlo som ju zodvihla s pomyslením, že to bude zase veľa srandy ladiť ju. Náhle som ale prešla cez prah dverí a cupitala dole schodmi do kuchyne. Mame som ani neosvetlila situáciu a prečo sa vlastne usmievam od ucha k uchu. A ani sa nepýtala. V kuchyni som sa len nechápavo otočila a mlčky som odišla do schránky. Kľúčikom som ju otvorila a vytiahla obálku. Bola zo Seoulu a veru, bolo na nej kórejsky napísané Min Yoongi, ako odosielateľ. Kto vie, prečo mi to odosielal Suga. Ale slzy v očiach sa mi opäť objavili, keď som pricupitala opäť do izby a začala som otvárať obálku. V nej bol list a on nebol to, čo uchvátilo moje oči. Boli to...

A/N: Ahojte! Tu Agnes, dúfam, že sa vám prvá právoplatná kapitola ľúbila, pretože mi celkom dlho trvalo, kým som sa dokopala k jej uverejneniu, nebola som si veľmi istá ničím v nej. Nakoniec to tu ale máte, ak to niekto vôbec číta, všakže. Nu, a vlastne už k tomu nemám moc čo, dúfam, že ste napnutí čo ďalšie sa skrýva v obálke. :D Ja sa opäť lúčim, Agnes out. ❤