Vyrazila som na zastávku. Dnes o niečo skorej ako včera . Stála som tam sama a čakala na autobus . . .
Asi o 10 minút konečne prišiel a ja som nastúpila. Každý na mňa zazeral pohľadom "omg" ale nič som si z toho nerobila, som zvyknutá.
Autobus zastal asi 20metrov od školy. Vystúpila som a šla rovno tam. No vtom mi do tváre nejaký chalan hodil snehovú guľu. A potom sa pridali ešte 3 a totálne ma zguľovali a hodili do snehu. Smiali sa na tom jak vyšinutý. Ja som sa ledva postavila a so slzami v očiach som dokráčala do školy.
"Kurva!!" povedala som potichu.
Ja už to Ďalej neznesiem. Pozrela som sa do zeme a zas rozplakala. Okolo mňa prešlo veľa učiteľov no ani jeden sa ma nespýtal čo mi je.. všetci na mňa serú!
Vyzliekla som si kabát a hodila ho do skrinky. Vošla som do triedy a sadla si na svoje miesto. . .
Čas sa strašne tiahol, hodiny ubiehali a ja som bola celý čas ticho nepovedala som ani slovo.
Ale však načo? aj tak nikoho netrápi to čo poviem.
Konečne odzvonil koniec siedmej hodiny a ja som mohla ísť domov. Zas som nastúpila do autobusu a rozmýšlala som nad sebou.. nad mojím životom.. nad tým všetkým a naozaj mi doplo že takto už ďalej žiť nemôžem!!
Mám sa zabiť?! či Utiecť? Ak sa Zabijem tak už nikdy nebudem mať s ničím starosti.. už nikdy nebudem plakať!
Znie to celkom lákavo, ale ja to proste nedokážem.
myslím že tá druhá možnosť bude lepšia teda utiecť z domu niekam ďaleko. Ale ako ? a kam? rozmýšlala som......
Prišla som domov. Vošla som do miestnosti ktorej som hovorila obývačka a tam sedel otec. Postavil sa a pristúpil bližšie. "Idem sa prejsť" Povedal a strkol do mňa.
"No dobre a kam?".. "a budeš dlho?" pýtala som sa aby som vedela koľko času mám na útek.
"To ťa nemusí trápiť!" Vykríkol, tresol dverami a odišiel.
Rýchlo som vbehla do izby. Zo školskej tašky som vyhádzala všetky knihy a hodila tam nejaké oblečenie a deku z postele.
Vzala som ocovi pár drobných čo mal vo vrecku od nejakých nohavíc.
To mi musí stačiť, pozrela som sa na peniaze a povzdychla.
Pomaly som vyšla z domu a posledný krát som sa naň pozrela. Na tele sa mi spravili zimomriavky. Bála som sa toho, že budem bezdomovec, že umrem na ulici od hladu alebo zmrznem
No čo.. nemám na výber. pozrela som do zeme a cítila som ako sa mi do očí tísnu slzy.
Vydýchla som si a šla som. Nevedela som kam len som šla rovno.
Za hodinu aj niečo som už bola v susednom meste. Zastavila som sa pri stánku z Hotdogmi a jeden si kúpila. Pokračovala som ďalej v ceste no moje nohy to už nevládali.
Zastavila som sa teda pod nejakou strieškou a zložila si veci. Vonku už bola úplna tma a ja som bola veľmi unavená.
Z tašky som vitiahla deku. Tá deka fakt páchla a bola snáď staršia ako moja prababka, ale v tej chvíli mi to bolo fakt ukradnuté. Položila som ju na zem a preložila na dva krát. Lahla som si na ňu a po chvíľke zaspala . . .
________________________
Táto časť je kratšia ale budem taká dobrá a za chvýľu pridám ďalšiu ;D
btw číta to vôbec niekto? :D ja viem, zatial je to dosť nudné no už čoskoro tam bude Niall ..Jupí :'D
A budem moc rada ak mi dáte "vote" :) :*
