Make you believe in love [M&M]✔

21.kapitola❤

Venované gunnarsen_wife 💓💗 Prečítajte si dole odkaz👎👎

Ráno som sa zobudila v Macovom náručí. Pousmiala som sa a pomali vyliezla s postele. Tentokrát som sa vyhýbala všetkému čo som videla lebo by to dopadlo ako vždy zle. Bola by som rozplacnutá na zemi ako zhnitá paradajka. Aspoň to máme spoločne s Macom oby dvaja nemame radi paradajky. Tá hnustná chuť paradajky už som ju skoro cítila na jazyku. S mojimi myšlienkami som sa dostala až do našej kúpeľne kde som vykonala svoju rannú rutinu. Keď som mala všetko tak som zliezla dolu ku ostatným.
"Dobré ráno" pozdravila som rodičov s tetou. "Dobré, ako si sa vyspinkala?"
Moja teta je strašne zlatá ona je úplne ako moja druhá mamina.
"Dobre na mäkkej postieľke!" zasmiala som sa.
"Ty mäkká postieľka ona by len stale spala" zasmiala sa mama.
"To není pravda. Iba si rada pospím!" obraňovala som sa aj keď posteľ je moja druhá rodina.
"No dobre. Kde máš Marcusa?" Tiež máte takého starostlivého otecka ako ja? Ako pochopím že sa o mňa bojí ale tak toto je už veľa.
"Tatinko neboj on ešte spinká" usmiala som sa na neho a chcela odísť. "Chloe počkaj však si nič nejedla. Najedz sa a urobíme aj prekvapko pre Sab dobre? A už sa nehnevaj na Jamesa on sa ukludní!" Teta sa pozrela smerom ku otcovi a usmiala sa na mňa. "On sa len bojí! Však si jeho prvorodená dcéra" pohladkala ma po tvári a spolu sme si sadli za stôl. Najedli sme sa a teta zobrala s chladničky veľkú tortu. Ja som zatiaľ išla pobudiť baby a chalanou. Marcusovi sa vôbec nechcelo musela som ho ťahať s postele. Všetci sme sa potom vybrali do izby Sab. Potichu sme tam prišli a obkolesili s každej strany jej posteľ. Zlatino moje ona si sladko spinká s rukou pod vankúšom a ani netuší čo my tu vyvádzame.
"Tri šti ri..." odpočitala Kika a všetci naraz sme začali spievať happy birthday. Pomrvila sa a pomali otvorila oči. Keď zbadala že všetci tu stojíme a spievame jej k narodeninám vyčaril sa jej úsmev na perách. Teta jej dala do rúk tortu zo sviečkami.
"Vy ste nezabudli!" povedala štastne a objala skoro všetkých.
"Ako by sme však kôli tomu sme tu prišli!" zasmiala sa moja mama a Sab sfúkla sviečky. Všetci sme zatlieskali a každý jej poblahoželal. Keď prišiel rad na mňa popriala som jej veľa štastia a aby konečne získala Tinusa. Obe sme sa na tom zasmiali.
"Bodaj by! Pokúsim sa! Možno nejaká metóda zabere a ked nie tak budem musieť použiť ten elixír lásky" zasmiali sme sa a ja som nechala našu oslávenkinu aby si užívala tú svoju pätnástku. Pobrala som sa za Macom a objala ho. "Ked budeš mať ty pätnásť tak ti urobím veľkú oslavu!" štrngol mi po nose a ja som si hneď predstavila moje pätnáste narodky ale bohužial bez Marcusa.
"Ako keď už vtedy nebudeme môcť byť spolu" zosmutnela som.
"Sľubujem ti že na tvoje pätnáste narodeniny prídem a ešte budeš ľutovať že som prišiel" zasmial sa a ja s ním. Tá predstava byť na narodky s Marcusom bola geniálna. Kiež by sa tak stalo. Všetci sa bavili a ja s Marcusom sme sa objímali pri dverách. "Ďakujem za všetko ale potrebujem sa prezliecť aby som nemusela rozkrajovať tortu v pyžame" všetci sme sa zasmiali a vybrali von z miestnosti. Sadli sme si s babami a Macom a Tinusom pred telku a pustili si nejakú komédiu. Po chvíli sa k nám pridala aj Sab a kedže sme sa všetci nezmestili na gauč tak si ľahli na zem. Ja s Macom sme mali pohovku len pre seba. Hlavu som si dala na jeho kolená a nohy si vystrela až na koniec. Takto sme sa pozerali  do nejakej dvanástej do kým nás nezavolali na obed. Obed prebehol a my sme išli chystať plánovanú opekačku na večer. S babami sme pomáhali v kuchyni zatiaľ čo chlapy pripravovali na záhrade gril, ohník a posedenie. Ani neviem ako to ubehlo a už je šesť hodín. S Marcusom sme sa išli prezliecť. Dala som si na seba top s pohodlnými nohavicami. Marcus si dal obyčajné čierne tričko a k tomu kratasi. Spolu sne išli na záhradu kde už bol zapalený ohník. Sadli sme si a ja som si oprela hlavu o jeho rameno.
"Mohli by sme tu zostať a navždy byť spolu. Budeme mať tri deti a budeme štastná rodinka!" usmial sa Marcus nad jeho myšlienkou.
"Alebo by sme sa odsťahovali kdesi na opustený ostrov a bývali tam s našimi deťmi" doplnila som zas ja.
"A žili by sme štastne až do smrti ako to býva v rozprávkach" pozrel sa na mňa a pobozkal ma.
"Ale to by sme chceli asi veľa" smutno sa pozrel. "Budeme spolu navždy" povedala som a preplietla som si s ním prsty. "Navždy" povedal a venoval mi bozk na pery. "Milujem ťa" povedala som keď sme sa odtiahli.
"Aj ja teba. Nechcem ťa opustiť. Neviem si predstaviť môj život bez teba" nahodil smutný výraz.
"No čo vy dve hrdličky? Ide sa oslavovať a vy sa tvárite akoby ste umierali" zasmiala sa Megan.
"My sme len pozerali do budúcnosti" povedala som a pozrela na Marcusa.
Baby si sadli akolo ohňa ako my.
"Vážne? Kde budete bývať? Budete mať deti?" Spýtala sa Kika.
"Veľa otázok na ktoré ani sami nevieme odpovedať" uchechtol sa Marcus. S domu si vykračoval vysmiatý Martinus.
"Ako to tu ide?" spýtal sa a smial sa ako slniečko na hnoji.
"Super...čo si tak vysmiatý pychli ťa včeli alebo sa nevieš prestať smiať?" zasmiala sa Sabča.
"No asi ma pychli včeli neviem. Ale nie som len pozitívne naladený!" zasmial sa. "Alebo mu napísala Ester že s ním chce chodiť" smiala sa Karin.
"Vtipné nie. S Ester by som aj tak nechodil!" vyhlásil Tinus.
"No neviem neviem" Sab bola trochu nahnevaná a asi viem prečo.
"Sab nechaj to tak dobre?" zasmiala som aby tu nebola taká nabitá energia. "Ja len tak bože čo si teraz myslíte že som špión alebo čo?" zasmiali sme sa nad tou poznámkou ale na Sabči som vydela sklamanie. Nechcem to teraz preberať tak som to nechala tak. Rodkovia prišli a mohla sa začať opekačka a grilovačka.
                      ***
Hei MMer's! Napadlo ma či by ste nechceli niečo ako character ask. Ak hej tak mi napíšte do komentou. Otázky budete môcť potom písať na dalšej kapitole alebo rovno tu. Môžte dávať otázky aj na mňa ako budete chcieť. Takže dúfam že sa časť ľúbila a majte sa fantasticky😂💓💓.
                 💓Tamiki💓