Klop klop
Ozvalo sa na dverách môjho starého karavanu. Kdo? kde? Čo? Práve som sa zobudil aj keď je trochu divné že spím keď je /pozrel som sa na hodiny/ 3 hodiny poobede.
Klop klop klop
Ozvalo sa znovu už trošku netrpezlivejším tónom. Ano hneď som tam. zakričal som čo najmilšie to išlo.
Otvoril som dvere a tam stáli dvaja muži v čiernych oblekoch. No neboli to také gorily ako z filmov. Vyzerali celkom milo. Pustil som ich dnu a Sadli sme si na moju posteľ. (vlastne gauč) Rozprávali sme sa vyše hodiny a pól a stále sme sa nedostali k téme. Ale bolo mi trápne spýtať sa ich o čo tu vlastne ide. Tak som len ticho sedel smial sa na ich vtipoch a milo odpovedal na ich otázky. "Takže ide tu o to." A vtedy ako by mi čítali myšlienky. "Všimli sme si že tu žiješ ako to povedať skromne. A preto sme sa rozhodli pomôcť ti. Tak, že ti budeme dávať až milión eur ročne." Až milión? Akože do peňazí sa noc nevyznám ale milión eur nieje to už trochu prehnané? "Naša organizácia urobí všetko aby sme ťa dostali speť do života normálnych puberťákov."
No ale milión eur na to netreba. "Hlavne že sa budeš mať dobre." A to mi chcete dávať akože doživotne alebo ako? "Do 24 rokov." Vyhrkla mi slza ale bál som sa ich tak mi bolo blbé vyskočiť im okolo krku a obiať ich. Potom dali na stôl divný kufrík. "Vidíme sa za rok." A rýchlo odišli. Pomali som ten kufrík začal otvárať. Neverím vlastným očiam. Otvoril som a tam bolo reálne milión eur. Milión eur.
YOU ARE READING
0 až BO$$
RandomJe to môj prvý príbeh tak dúfam že to nebude až tak zlé. Inak rain368 ak mi budeš opravovať gramatické chyby tak ti zjem kocúra 😽.
