0 až BO$$

Zoznámenie

Čo a tým ja idem robiť? No dobre. Najskôr to čo potrebujem. Dom alebo byt asi skôr ten byt. Ale kde to vyriešim? Emm v škole sú počítače. Tam by som sa mohol s niekým dohodnúť. Ale aby sme si dohodli stretnutie tak potrebujem mobil a to vlastne bude asi aj najlahšie vybavítelné. Tak idem do obchodu s neakými mobilmi.
*V obchode
Kúpim si zapredaný Iphone alebo skromnejší samsung? Ehmm...
Bože to je jedno kúpim si Samsung. Ale keď už som tu tak idem vybaviť aj také tie nudné nezaujmavé veci ako je sim karta a tieto blbosti ale o to tu nejde.
Aj niaké oblečenie by som si mohol ísť vybrať. Alebo jedlo hej jedlo. Prišiel som domov no do svojho karavanu a rozmýšľal čo mi ešte treba. Byt na ten som aj zabudol takže niekde v Bratislave.
/O deň neskôr/(v škole)
V škole sa so mnou nikto nebaví. Síce nemajú proti mne nič ale majú ma už tak zaškatulkovaného. Ach bože Veronika. Ona je moja spolužiačka a je úplne nádherná pane bože. Možno by som jej mohol niečo kúpiť aby ma začala vnímať. Ale nemôžem jej len tak nič z ničoho niečo dať. Idem za ňou Áno idem hlavu hore a idem. Mal som šťastie že pri nej zrovna nikto nebol to by som sa strápnil. Bola sama počúvala hudbu a popri tom si kreslila. Robieva to dosť často.
A-a-ahoj Veronika ja som Adrien. Vytiahla si jedno sluchátko a trochu prekvapene povedala. "Ahoj Adrien s kade vieš moje meno?" Ehm no počul som ho keď ste sa rozprávali s babami. "Áha." Máš čas? "Šak sa poznáme ani nie minúty!" Jejda nie teraz či máš čas či mi niečo o sebe povieš? "Jáj ježiš prepáč ano kľudne sadni si." Strašne som sa bál ale svoju neistotu som sa snažil schovať. "No tak ja som Veronika ako už vieš mám 12 rokov aj keď všetci hovoria že už som mysľou vyspelejšia ako vydíš rada si kreslím a rada pozerám anime." Začala sa smiať a ja som sa na jej krásny smiech nevedel vynadívať. "Teraz si na rade ty. A prečo som ťa do teraz nevidela šak škola už je 2 týždne." Vtedy ako by som mal v žalúdku motýle. Teraz to nepokaz ona jediná ťa nemá zaškatulkovaného nepokaz to.
Pomyslel som si a začal. No ja som Adrien mám 13 rokov tiež si rád kreslím a rád vymýšľam príbehy hlavne fantazy! Ale som celkom tichý tak si si ma možno nevšimla. Ale hlavne sa čudujem že sa so mnou chceš baviť keď ti vieš čo. "Čo? Prečo?" Ty to nevieš? "Nie? Čo by som mala vedieť?" Že som niečo ako ehm sirota. "A akože za to by som sa ti mala teraz smiať alebo ťa odcudzovať?" Zasmiala sa a zase začala hľadieť do papieru. Tak prepáč že som ťa vyrušil ja už pôjdem. "Nie vpohode čau." Ahoj. Ako náhle som vyšiel z budovy ako keby sa moje srdce roztrhlo. Ledva som prekladal nohy. Pri nej som úplne zabudol na tie moje problémy. Ale dobre Adrien nádych výdych a sústred sa teraz si niak musíš vybaviť byt.

2. KAPITOLA ZATIAĽ MA TO BAVÍ TAK DÚFAM ŽE AJ VÁS😘