Kapitola 2

9 3 0
                                    

           

Utekala som bežala som rýchlosťou, ktorá sa nedá popísať .Otvorila som dvere môjho bludiska zobrala som si veci nabalila a išla viem kde pôjdem stačí sa tam iba dostáť .Bežala som závratnou rýchlosťou môj batoh mi to nijako neuľahčoval ale išla som musela som. Utekala som cez lúku až ku lese do môjho jazera pamätám sa ako sme  to plánovali viem kde mám byt. Vojdem preplávam veci mám mokré ale to nie je dôležité  plávam až doplávam na výčnelok otvorím ho viem čo tam je, kľúčik on vždy hovoril ,že je zázračný ja som mu neverila a tak to dopadlo. Zoberiem kľuč plávam do mojej jaskyne otvorím ju a vojdem. Veci si uložím na posteľ ,ktorá tam ešte zostala. Prechádzam sa nepamätám sa kde to miesto je  dofrasa  potknem sa o výčnelok z dreva tu je konečne. Našla som to čo teraz potrebujem. Otvorím pomaly zvládnem to ešte nezabudla som? Otvorím knihu  nalistujem na stranu a rozpravám tú vec potrebujem mať pri sebe inak sa tam nedostanem a nepomstím sa. Keď dorozprávam stojí predo mnou stádo koní asi som sa preriekla nevadí .Jeden podíde bližšie nakloní hlavu ja sa ho pomaly dotknem a dôjde mi čo on cítil keď odchádzal túžbu. Naskočím na chrbát batoh zaistím som pripravená. Ideme až prirýchlo nevadí mi to skôr by som povedala že mi to vyhovuje milujem rýchlosť ten pocit vo vlasoch mi dáva pocit že lietam. Pomaly ale isto sa blížime k nášmu prvému cieľu vidím ho . Zoskočím z koňa a stádo nechám tam kde bolo oni ma počkajú pokračujem ďalej .Som veľmi blízko cítim to .Som pol metra odohňo  už iba krok zvládnem to ,zvládnem niesť tu silu? Áno teraz už áno. Dotknem sa ho najprv pomaly a potom isto a dôverne akoby som ho držala celý život akoby to bolo puzzle ,ktoré treba pospájať   zoberiem si to keď vtom sa niečo pohne steny , ktoré boli nehybné sa pohli otvorilo sa niečo čomu som nerozumela vošla som cítia som sa celá akoby bol so mnou tu a zrazu ho vidím pred sebou v celej svojej kráse moja duša sa po štyroch rokoch konečne usmeje .Potom mi dôjde ,že to nie je realita ale iba moje duševné zdravie dôjde mi ,že už nikdy nebudem šťastná, že už nikdy moja duša neuzrie svetlo života dôjde mi že toto je moja posledná cesta. Musím pospájať kúsky aby som bola schopná odísť šťastná. Zoberiem si to a privolám kone stádo sa nahrnie prvý kôň podíde bližšie zoberie si to zhltne to. Ja naskočím a som pripravená na ďalší kúsok mňa som pripravená odísť šťastná.

AlwaysWhere stories live. Discover now