Almost perfect (JB) /pozastavené/

9. časť

Sedím v aute už asi 4 hodiny a príšerne sa nudím. Nechcem vyrušovať Jakea pretože vidím, že nad niečim premýšla. 

Pozerala som von z okna a snažila sa zistiť kde sa nachádzame. Videla som len stromy.

Asi po pol hodine sme konečne zastavili. Vystúpili sme z auta.

"Kde to sme?"

"v Ottave"

"Ehm... prečo tu? Veď ten gang nie je z L.A.?"

"Je to trochu zložitejšie."

Prikývla som. Neviem vôbec, či chcem vedieť viac.

Vošli sme do nejakého hotela. Vyzeral byť útulný. Zložili sme si veci a ja som sa hneď vydala do sprchy. Po 4 hodinách v aute som si aspoň na chvílu oddýchla a trocha sa ponaťahovala. Vyšla som von len v uteráku, lebo ja blbá som si veci nezobrala.

Jake telefonoval. Asi s Danielom. Už len spomienka na neho mi je hnusná. Boh ma asi naozaj miluje, keď mi už 2x poslal na pomoc Jakea. Alebo mi tým chce niečo naznačiť?

Vytrhol ma z myšlienok Jake. Lahol si ku mne do postele a ruku si prehodil okolo môjho pása.

"Čo chceš dnes robiť? Ešte mám pár hodín čas"

"Neviem.. Čo tak len ležať?"

"To je nuda" zaksichtil sa. Neubránila som sa smiechu. A on zrejme tiež. Smiali sme sa až kým nepriložil jeho pery na moje. Jemne nimi pohyboval.

Jednou rukou ma hladil po chrbáte. Zašiel až na môj zadok a jemne ho stlačil. Jemný ston opustil moje ústa. Jazykom sa prebojoval do  mojich úst. Rukou som zašla pod jeho tričko. Dotýkala som sa ho na každom jednom centimetri jeho pokožky.

Prevrátil nás a ja som bola dole. Ruky som držala na jeho hrudi a jeho pery sa opäť približovali. rukami zašiel pod moje tričko a vyzliekol ho. Pozeral na mňa a zakusol si do pery. Začala som sa červenať.

Pousmial sa.

"Nehanbi sa. Si krásna"

Myslím že po tomto som sa červenala ešte viac.

Pery zameral na môj krk. Tiché stony z  mojich úst sa niesli do jeho uší. Vyzliekol mi nohavice. Zostala som len v nohavičkách. 

Vyzliekla som jeho tričko a hneď po ňom šli dolu aj jeho nohavice. 

Pozeral na mňa rovnako ako ja na neho. Obaja sme pozerali na telo toho druhého. Pocítila som hroznú túžbu po ňom. Popotiahla som ho bližšie k sebe. Bozkával ma a jemne stláčal moje prsia. Potom prechádzal nižšie a nižšie. Stiahol mi dolu nohavičky. Pomalými pohybmi som mu stiahla boxerky. Pozrel na mňa. Pýtal si povolenie. Prikývla som a povzbudivo sa usmiala.

Jemne mi roztiahol nohy. Pomaly do mňa vnikol.

---------------------------

Lahol si vedla mňa a pobozkal ma na líce. Pritúlila som sa k jeho hrudi a on nás zakryl.

Chvílu sme takto ležali, až kým u nezazvonil mobil.

"Áno?... Hej...Kedy?... Fajn, idem..." zložil.

"Kto to bol?"

"Daniel.. musím ísť"

Postavil sa a začal sa obliekať. Vbehol do kúpelne. Po chvíli vybehol von zo zbraňou v ruke.

"Neviem, kedy sa vrátim. Nikam nechoď." prikývla som a pobozkal ma.

Poslal mi povzbudivý úsmev, a potom len zavrel dvere od izby. Lahla som si späť do postele.

Začala som premýšlať.

Čo ak, mi na ňom začalo velmi záležať?

Čo ak, mi na ňom začalo viac ako záležať?

Čo ak, som sa do neho zamilovala?

Bola som po všetkom až príliš unavená, a tak som zaspala.

Zobudila som sa na otváranie dverí. Sadla som si na postel.

"Zobudil som ťa?" ozval sa Jake.

"Hej.. ale nevadí.. Hlavne, že si tu" jemne som sa pousmiala.

"Ako to šlo?"

"Celkom fajn... Traja ušli.. Zajtra ich musíme vypátrať."

Vyzliekol si veci a lahol si ku mne. Pritúlila som sa k nemu a on ma pobozkal do vlasov. 

Ráno som sa zobudila na lúče slnka v mojej tvári. Zamrvila som sa. Jake spevnil objatie na mojich bokoch.

Mal zatvorené oči a jemne sa usmieval. Nevydržala som to a pobozkala som ho. Keď som sa odtiahla, oči mal otvorené.

"Nehovoril som, aby si prestala.."

Pousmiala som sa  a opäť som ho pobozkala. Z nášho bozkávania nás prerušil Jakeov mobil.

Neochotne sa otočil, aby si ho mohol zobrať.

"Nó?.. ok..." 

Postavil sa z postele.

"Obleč sa.. musíme ísť."

Nič som sa nepýtala, len som sa rýchlo obliekla.

Sedeli sme v aute a opäť sme niekam šli. Zrazu Jake zastavil. Bola tam nejaká stará budova.

"Slúb mi, že nech budeš počuť čokolvek alebo uvidíš čokolvek, tak ostaneš tu" pozeral mi do očí.

"Dobre" 

Pobozkal ma a odišiel. Vytiahol si zbraň a stratil sa v tej budove.

Zrazu som začula výstrely. Moju pozornosť, ale zaujal jeden chalan. Moc som ho nevidela, ale mohol mať asi 16. Mal hnedé vlasy ktoré mu padali do očí. Pozrel sa na mňa. No vzápätí rýchlo šprintoval preč lebo sa za ním rozbehol Jake. Ten chalan preskočil plot a zmizol v dialke.

Jake si nastúpil do auta a naštartoval.

"Kto bol ten chalan?" spýtala som sa.

"Jeden z ich partie.... Neviem ani kolko ich ešte zostáva, ale podla toho kolkí tu boli, tak je asi posledný"

 Zaradil rýchlosť a šli sme naspať do L.A. Tentokrát aspoň so zapnutým rádiom.