,,Darkness..."

,,Čo je ukryté v temnote..."

Tma. Tma... Každý si myslí že je to len tma. Nevedia čo sa tam môže skrývať, nevedia akému nebezpečenstvu čelia každý deň. Myslia si že sa nič viac za tmou neskrýva.... Mýlia sa. Som presným príkladom toho že tma nie je len tma. Som nezvestná už pekné tri roky. Že čo sa mi stalo? Áno presne tak TMA! Myslíte si že som blázon no nie? Ak vám porozprávam svoj príbeh možno konečne pochopíte. Všetko sa to začalo takto.........Bol to normálny školský deň.....

,,Aaach zase škola,je niečo horšie?" Povedala som svojím najlepším kamarátkam cestou do školy. Tie sa na mňa pozreli súcitnym ale zároveň pobaveným výrazom. Iba som nad nimi pokrútila hlavou. No cestou do triedy som sa cítila, dokonca aj počula niečo divné priam až desivé... Cítila som ako ma niečo pozoruje no nedá sa to veľmi opísať. Bolo to divné počula som všelijaké hlasy, nedalo sa rozoznať čo hovoria, podobalo sa to skôr takému hmmmm..... Šepotu. Áno, presne predstavte si desivý hlasný šepot, divných zvukov a hlasov ktorým nie je možno rozumieť. Presne takéto to bolo. Snažila som sa to ignorovať aj ked sa to veľmi nedalo. Boli sme už v triede ale... zrazu všetko stíchlo. Všetko! Nepočula som dokonca ani klasický krik spolužiakov keď prídeme každý deň do triedy. Nič, proste nič! Mali sme nultú hodinu, takže bola tma. Začala sa už hodina, ja som tam iba stále sedela celá vydesená čo sa to vlastne deje. Stále som nič nepočula... Okrem...........okrem tých divných hlasov. Začalo sa rozvidnievať a zvuky spolu s hlasmi pomaly tíchli. Všetko sa vrátilo do normálu, všetko som počula a hodina išla ďalej ale stále mi to nejako nešlo do hlavy.... Nikdy sa mi nič podobné nestalo. Ach, možno to bolo len kvôli nedostatku spánku.

                                   < Po škole>
Prišla som domov. Zložila tašku na to isté miesto ako obvykle. No stále som cítila akoby bolo niečo inak. Počula som zvuky padajúcich hrncov a panvíc v kuchyni. Nikto doma nemal byť a ani nebol. Bola som tam iba ja a ten divný hluk v kuchyni. Keď som prišla do kuchyne, boli tam iba otvorené skriňe a porozhadzované panvice, hrnce a všetko ostatné čo do kuchyne patrí. No jedna vec ma totálne zarazila, bol tam zabodnutý nôž do kuchynského pultu ale s mojou fotkou na ktorej bol vyškriabaný nápis "DARKNESS GONNA GET YOU". Zhrozená som fotku zobrala stále si ju obzerala, snažila sa pochopiť čo to znamená. Niečo sa začalo škrabať za mnou po podlahe, počula som to chrapľavo dýchať, znelo to tak strašne neľudsky, nechcela som sa tam pozrieť, nemohla som... Nedokázala som sa hýbať pretože kým som sa spamätala schmatlo ma to za nohy, pomaly a strašne mučivo sa to po mne škrabalo. Potom nastala tma..... Bola som len v tme. Všade kde som sa pozrela boli tie príšerné stvorenia, ktoré ma sem dostali. Stále som ale bola doma. Keď moja mama prišla domov snažila som sa jej niečo povedať, varovať ju. Nedalo sa, bola som súčasť temnoty. Súčasť toho čo berieme ako nič. Každý deň sa mi naskytne pohľad na ľudí ktorý vravia že tma nič nie je. Mýlia sa tak strašne moc... Každý deň sa mi chce plakať... Ale práve ja som teraz súčasť temnoty, som jedna z tých hrozivých tvorov ktoré boli kedysi možno tiež ľudia. No teraz nemajú žiadne emócie iba takmer každý deň privezú niekoho nového. Niekoho kto tiež nechápal a stále nechápe prečo tu je. Nikto vám nedá vysvetlenie prečo a ako ste sa sem dostali. Nikto........

Ahojteeeeeee ;-)
No takže máme tu prvú možno jednodielovku...
Ináč troška som zabudla na úvod hlavná hrdinka sa volá Rose Greetway myslím že to je to hlavné čo je treba vedieť :-D Kľudne mi môžete dať vedieť či chcete ako také pokračovanie... Mám docela dosť nápadov napríklad ako to tam vlastne tá naša Rose prežíva... Či sa stadiaľ vôbec dostane a tak ďalej takže mi dajte prosím vedieť ak sa nájdu nejaký tí ľudia tak budem pokračovať ak nie ostane to na jednodielovku.

S pozdravom M-Juhász