Ancestors [BTS FF]

Prológ

Ozval sa ten otravný zvuk. Pomaly som rozlepila oči. Vypla som budík a skontrolovala čas. Otočila sa tvárou k El a Pearl.
,,Dievčatá, je čas vstávať. Pravdepodobne meškáme už na prvú hodinu."
Nenávidím vstávanie. Ako prvá sa prebudila El. Ešte sa poriadne ani nespamätala a utekala na wecko. To je celá ona.
,,Ja nikam nejdem! Ja chcem spať!" skoro až zakričala Pearl.
,,Ani mne sa moc nech-" nestihla som dopovedať a ozval sa opäť môj mobil. Pozrela som sa na obrazovku a koho meno tam nevidím? Jasné, že mi volá bratranec. Zas ma zdžube za to, že meškám. Každé ráno ma bráva do školy. S malou dušičkou som hovor prijala.
,,Ahoj láska ako sa máš?" v mojom hlase bolo počuť, že sa bojím jeho reakcie.
,,Do prdele Mina, kde si?! Už päťkrát som ti volal a ani neviem koľkokrát písal." musela som oddialiť trochu mobil inak by som ohluchla.
,,Prepáč Kookie. Zaspali sme. Za pol hodinu sme vonku."
Povzdychol si. ,,Dobre, pohnite si.." hovor som zrušila a začala som sa hrabať v skrini. Popri tom som jemne kopala do Pearl, aby som ju zobudila. Raz ma to dievča zabije.
,,Dobre už vstávam!" povedala a doplazila sa k jej taške s oblečením.
,,Baby. Nevideli ste moju kozmetickú taštičku?" vo dverách od kúpeľne sa objavila El s kefkou v ústach. Podala som jej ju keďže bola najbližšie ku mne.
,,Díki." len pískla a opäť zabrala kúpelňu. Keď som sa otočila na Pearl už bola oblečená a česala si vlasy. Zobrala som prvú vec zo skrine a začala som sa pripravovať. Rýchlo som spravila všetku hygienu, namaľovala som sa a utekala som dole, kde na mňa v kuchyni už čakali obe dievčatá.
,,Čo chcete jesť?" spýtala som sa ich a popritom otvorila chladničku.
,,Stačia nám sandwiche.." skonštatovali. Rýchlo som s pomocou Pearl všetko pripravila, najedli sme sa a utekali von. Ešte som zamkla a už som nasadla Kookovi do auta.
,,Toto je naposledy Min. Už v živote na teba nebudem čakať dve hodiny." povedal a naštartoval. Nahodila som psie očká.
,,Prepáč mi to Jungkookie. Vynahradím ti to.."
Zvyšok cesty prebehol v kľude. Zaparkoval a už som vystupovala. Spoločne sme prišli k dverám od učebne a El zaklopala.
,,Prepáčte, zaspali sme." slova sa ujal Kook. Triedna si len povzdychla a mávla rukou. Toto nie je prvýkrát, čo meškáme. Už si asi zvykla.
Cez obedovú sme si sadli ma našu lavičku. Jungkook išiel ku svojej partii, ktorá sedela na druhej strane. El sa oko vždy na nich zasnene dívala.
,,Choď za ním a pozvi ho von." ozvala sa Pearl. Všetky sme vedeli o koho sa jedná.
,,Jasné, poslal by ma hneď do prdele." povedala so sklopeným pohľadom. Hoseok sa jej páčil už dlhšiu dobu. V jeho prítomnosti sa El menila na nemú. Len vtedy dokázala držať jazyk za zubami. Inak sa jej huba nezastavila ani v spaní.
Chalani sa postavili a vydali sa naším smerom. To zas budú problémy.
,,Počul som, že si zas zaspala." ozval sa Jiminov hlas. Ako ja toho chlapca ja nenávidím. Už len keď ho vidím, mám alergickú reakciu.
,,Počula som, že si v piatok zas pretiahol nejakú mladšiu." usmiala som sa na neho nevinne.
,,Závidíš?" na tvári sa mu objavil úškľabok.
,,Vlastne aj hej. Vždy som túžila, aby ma pretiahla opica bez mozgu s egom väčším než Eiffelova veža." Sarkazmus je jednoducho niečo, ako moje náboženstvo. Než stačil niečo povedať ozval sa Tae.
,,Myslím, že toho škádlenie na teraz stačilo." povedal s úsmevom. Zahrýzla som si do jazyku. Na Taeho nechcem byť zlá, toho mam celkom rada. Vlastne všetkých mam v Kookovej parte rada, len Jimina moc nemusím. Odkedy ho poznám, je na mňa hnusný. A ako on ku mne, tak ja k nemu.
,,Inak ahoj." povedala som a objala som ho. A keďže som objala jeho, tak som musela aj zvyšok. Musela som sa usmiať, keď ma to klbko šťastia nechcelo pustiť.
,,Hobi.. no tak, pusť ma už." zasmiala som sa.
,,Nie. Nikdy nepustím moju sestričku, dokým z nej nevyobjímam všetku zlosť." Hoseok ma považuje za mladšiu sestru. Okrem Kooka jeho a Jina poznám najdlhšie. Obaja sú mi ako starší bratia.
,,Už si ju zo mňa dostal a keď ma nepustíš, tak ma udusíš." usmiala som sa. V tom momente ma pustil a išiel objať El. Tá skoro šťastím praskla. Zrazu sa mi na hlave objavila ruka.
,,Tak Mina... ako mi vynahradíš to dnešné čakanie?" To je naozaj dobrá otázka. Premýšľaj Mina.
,,Môžeš prísť na moju oslavu." väčšiu blbosť som naozaj nemohla vymyslieť. Veď jeho som tam ako prvého pozývala. Pozrel sa na mňa bitch please pohľadom.
,,Tak dobre. Pozývam ťa na obed." Chúďa moja peňaženka. Po obede bude prázdnejšia než Jiminova hlava.
,,Platí!" skríkol s úsmevom.
,,Minaaa, ale aj my sme pozvaní na oslavu, že?" pozrel sa na mňa Tae.
,,Jasné, že áno. Bez vás by to nebolo ono." To je čistá pravda. Bez nich párty nie je žiadna párty. Všetci sa na seba nejak divne pozreli. Niečo plánujú. Nechám to však tak. Aspoň raz....

Ahojte ľudia... tak po dlhšej dobe som opäť tu! A hadajte čo? aj s novou poviedkou. Dúfam, že sa vám bude páčiť^^