Your stories

1: Iná

Zistenie, že nie som hetero, bolo vskutku zaujímavé. Spočiatku som to nejako extrémne neregistrovala. Však každá baba sa pozrie na zadok druhej porovnávajúc ho so svojím. Neskôr som to začala vnímať inak, detailnejšie.

Vnímala som gestá, mimiku, hlas, a všetky tie veci ktoré ťa donútia zastaviť sa nad nejakou osobou. A potom som mala svoj prvý dievčenský "crush". Strašne som zľakla, keď ma raz objala a ja som si uvedomila že k nej niečo cítim. A určite to nie je kamarátstvo. Bolo to tu. V hlave mi nebehalo nič iné len to dievča a myšlienka, že OMG mne sa páčia dievčata!

Bála som sa toho pocitu, bála som sa že ma ľudia odsúdia, že ma rodičia vydedia a rodina zavrhne. Brucho mi zvieralo dva týždne. Nemohla som spávať a pokus zbaviť sa všetkých tých myšlienok, že som iná, bol vopred odsúdený k neúspechu. Horšie som na tom bola keď som zistila že sa mi páčia aj chalani. Celé zle.

Bola som s nervami v koncoch a keby sa ma moja najlepšia kamarátka jedného dňa neopýtala či som v poriadku, asi by som sa zbláznila. Všetko som jej povedala.

Ona ma utešila s tým, že to môžu byť len hormóny. Chcela som tomu uveriť, hoci mi to veľmi nešlo. Nezostávalo mi nič iné len prijať fakt, že som bisexuál.

Vedela to len moja najlepšia kamarátka a nikomu inému som sa to ani nehodlala povedať. Stále som sa obávala názoru spoločnosti a keď na rodinnom stretnutí starý otec povedal, že homosexualita a bisexualita je zvrátenosť, nebolo mi všetko jedno.

Medzitým sa moja zložka s názvom "crush-girls" rozrástla. K dievčaťu, ktoré so mnou hrá v dramatickom krúžku, sa pridalo dievča, ktoré so mnou chodí na jazykovku, dievča, ktoré so mnou chodí na umelecký krúžok, susedka, ktorú neznášam, až po brigadníčku v obchode na našom sídlisku. Dobre, priznávam sa! Na šunku a syr som chodila zámerne a nemám rada čučoriedkový jogurt, ale kupovala som si ho, lebo som ju raz videla, ako si ho tiež kupuje. A vrchol trápnosti bol keď som jej povedala, že má pekné tričko a nepozerala som sa do očí.

Odišla a poslala k pokladni nejakú babku. Vyšla som von a dala si facku. Horšie bolo, že stála za rohom a videla to. Už nikdy v živote som ju v obchode nestretla. Čas pomaly bežal a ja som si na to, že som iná, zvykla. Nikto to nevedel a ja som sa po dlhej dobe začala cítiť bezpečne.

Trvalo to až do jedného letného podvečera, keď mi mama povedala, že jej volala kamarátka, ktorá predáva v obchode na sídlisku s tým, že som ževraj obťažovala jednu jej kolegyňu. V tom momente som mala pocit, že vyvrátim všetku tú zmrzlinu, čo som v ten deň zjedla.

,,Je to pravda?"

,,Nebolo to tak ako to znie."

,,Tak ako to bolo?"

Ticho. V celom byte sa rozhostilo ticho. Také zožierajúce ticho. Sklopila som zrak a bála som sa ho zdvihnúť.

,, Počúvam..."

,,Haló??"

Nezmohla som sa na odpoveď. Bála som sa. Oznámte v tejto dobe a na Slovensku niekomu, že máte radi aj vagínu a rovnako aj penis. No v tom momente som pochopila, že je to moja matka. Nemala by som jej báť. Vždy mi do hlavy vštepovala, že mám byť tolerantná. A ak ma naozaj miluje, tak ma bude milovať so všetkým.

,,Snažila som sa o flirt" šepla som.

,, O čo?"

,, O flirt!"

,, Nechápem.. Však to bola pre..." na chvíľu sa zamyslela, sklopila zrak a keď sa na mňa opäť pozrela bolo to takým pohľadom, že robíš si srandu?