Osud alebo náhoda?

1

Ahojte volám sa Kirsten ale všetci ma volajú Kirs. Mám 23 rokov, bývam v Kalifornii presnejšie rovno v Hollywoode. Pracujem ako reportérka väčšinou v šoubiznise a tak sa dosť zaujímam o všetkých spevákov a hercov. 

Hneď ako sa postavím z postele začujem klopanie a tak sa teda poberiem zistiť kto ma ruší tak skoro. "No hurá už som myslela že tu vystojím dieru" povie mi uštipačne moja najlepšia kamaráta Amanda. "Však som ti dala kľúče prečo si neotvoríš sama?" povedala som trošku nahnevane. "Zabudla som ich doma ale na oplátku že si sa musela postaviť zo svojej postele som ti priniesla kávu a raňajky" žmurkla na mňa. Tak týmto si to dievča vyžehlilo. Zobrala som si kávu a sadla si za stvol. Zrazu mi cinka správa na mobile. Hneď som sa potešila. "To je ten tvoj písací kamarát? Akože sa volá?" Mala pravdu bol to on. "Áno. A volá sa už po stopäťdesiaty krát Chan." 

Chan: Ahoj. Prepáč že som sa ti neozval dlhšie ale mal som strašne veľa práce. Ako sa máš?
Kirs: Ahoj. To je úplne v pohode som na tom podobne takže sa nič nedeje. Mám sa skvelo a čo ty?     

Amanda mi z ruky vytrhla telefón a vypla ho. "Prosím ťa čo to robíš?" spýtala som sa mierne naštvaná. "Kirsten vysvetli mi načo si píšete keď ste sa nevideli ešte ani raz? Počkaj koľko si to vy už spolu takto cez internet píšete?" "Máš pravdu nevideli sme sa ale to nie je moja vina. Obaja máme veľa práce. A píšeme si už niečo cez dva roky." Kirsten veď ty poriadne nevieš ako vyzerá a ani kde pracuje čo keď to je nejaký úchyl!" "To určite nie je a prestaň dobre? Ja sa nestarám do toho, že každý víkend spíš s niekým iným tak to nechaj tak dobre?" Už som bola nervózna. Ale v niečo mala pravdu vážne neviem ako vyzerá a ani kde pracuje. Síce som sa ho to už viacej krát pýtala no vždy mi odpovedal tak že mi to nemôže prezradiť a nemôže mi poslať ani fotku. "Dobre kašlime na to teraz sa sústredme na to že o dva dni odchádzame do Kórei." povedala už nadšene Amanda. 

Och Áno Kórea moja vysnívaná zem. Ako reportérka miluje cestovanie a spoznávanie nových krajín preto sa vzdelávam aj v jazykoch. Nechcem sa chváliť ale jazyky mi vážne idú už ovládam anglický (keďže tým hovorím od mala) španielsky, nemecký, taliansky, francúzsky, trošku po rusky a v neposlednom rade po kórejsky. Áno po kórejsky viem vážne perfektne chodila som na školu žurnalistiky a tam sme mali možnosť vybrať si jazyk ktorý nás zaujímal a ja som si vybrala kórejčinu. Vždy ma fascinovala a na týchto hodinách som sa spoznala aj s Amandou je taký istý blázon do Kórei ako ja. Preto si tak skvelo rozumieme niekedy keď nám prepne v hlavách rozprávame sa po kórejsky. Už to vnímame ako náš rodný jazyk a tak keď sme sa dozvedeli že ideme na mesiac do Kórei boli sme nesmierne šťastné. 

Aby som nezabudla o Chanovi viem len jednu podstatnú vec a to je tá že pochádza z Kórei. Vie o mne hádam všetko No ja o ňom vážne málo. Keď prídem do Kórei chcela by som sa s ním stretnúť no neviem či to vyjde.   

Hneď ako Amanda odišla rozhodla som sa chvíľku písať si s Chanom. 
Chan: Tiež sa mám dobre len toho je teraz na mňa veľa. Som dosť unavený potreboval by som nejaké to voľno. Nechcem sa ti tu stažovať tak mi niečo porozprávaj ty. 
Kirs: No ja sa stažovať nemôžem a ani nechcem :D. Môj život teraz naberá úplne iné obrátky a som za to veľmi rada.
Chan: A to už prečo? :) 
Kirs: Spomínala som ti už moju kolegyňu a najlepšiu kamarátku Amandu? 
Chan: Áno. To je tá pojašená baba s Blond vlasmi že? :D 
Kirs: Presne tá! :D Tak s ňou o dva dni odlietam so Kórei. 
Chan: Vážne? to je super. 
Kirs: Ideme tam teda pracovne ale dúfam že si užijeme aj kúsok voľna keď už budeme v tej našej vysnívanej krajine. 
Vieš chcela som sa spýtať keď už budem v tej Kórei či by sme sa nemohli stretnúť. Predsa si už píšeme niečo cez dva roky a ja by som ta konečne chcela vidieť a počuť. Písať si s tebou je fajn vždy mi to zlepší deň ale predsa bolo by to iné. Čo ty na to? :)
Chan: Ja by som veľmi rád ale moja práca mi to nedovoľuje. Prepáč. 

Ešte chvíľu som si písala s Chanom. Potom som usúdila že už je dosť hodín a tak by som mala začať niečo robiť. Kedže o dva dni odchádzame tak by som sa mohla aj pomaly začať baliť. Zobrala som svoj veľký kufor a pomaly som do neho začala ukladať veci ktoré si zoberiem. Moje balenie trvalo o čosi dlhšie ako som si myslela a tak som sa rozhodla že dnes už nikam nepôjdem. Dala som si sprchu, otvorila notebook že spravím nejakú prácu a do pozadia si pustila obľúbený kórejský seriál. 

*pohľad Chanyeola
Posledné dni to bola vážne fuška. Nemal som čas ísť ani len na mobil, celé dni sme trénovali a nahrávali. Večer keď sme prišli domov som si len lahol a odspal od únavy. 

Dnes by mal byť celkom fajn deň kúsok oddychu a relaxu. Rozhodol som sa napísať Kirs. To je dajme tomu moja kamarátka s ktorou si píšem cez internet už skoro tri roky. Skvele si rozumieme a konečne si môžem písať s niekym kto o mne vôbec nič nevie. Áno uhádli ste nenapísal som jej že som TEN slávny Chanyeol z EXO. A myslím že to ani nemá ako zistiť kedže ona je z Kalifornii a ja bývam v Kórei. 
Keď mi prišla správa hneď som ju otvoril a začal si s ňou písať. "Už zase si píšeš s Kirs?" pýtal sa ma Baekhyun keď mi ponad plece čítal správy. "Áno píšem. Máš s tým problém?" spýtal som sa a mobil zablokoval. "Samozrejme že nie. Som veľmi rád že máš niekoho s kým si tak rozumieš len nechápem jednej veci." pozrel som sa na neho s pohľadom Tak to vyklop "No že prečo jej vlastne nenapíšeš kto si? Alebo jej aspoň niečo nenaznačíš." "Dobre vieš preč to robím tak načo sa tak hlúpo pýtaš" povedal som už podráždene. "Dobre máš pravdu viem prečo ale nemyslíš že keď ta má rada tak jej nebude záležať na tom či si alebo nie si slávny?" "Niečo na tom bude ale teraz ešte nechcem aby to zistila" povedal som a tým ukončil našu debatu. 

Po niekoľkých hodinách som sa dozvedel že Kirs letí do Kórei. Tak veľmi rád by som ju videl naživo. No nie som si istý či je to dobrí nápad. 

Začala som písať nový príbeh a tak dúfam že sa vám bude páčiť! :)