Nevieš aké to bolo keď som sa zobudila a necítila som teplo tvojho tela a ani tú sladkú jahodovú vôňu.
Nevieš čo som si v tej chvíli pomyslela.
Nevieš, že som si myslela, že si len odišiel domov a nechcel si ma zobudiť.
Nevieš ako som sa bála keď si mi neodpisoval na správy.
Nevieš ani to, že som celú noc presedela na okne s telefónom v ruke a slzami v očiach čakajúc na tvoju správu.
Nevieš, aké strašné veci mi chodili po rozume.
Nevieš, že som ťa nasledujúce ráno čakala pred školou dúfajúc, že ťa uvidím vystupovať z auta s úsmevom na perách a s vysvetlením prečo si ma takto vystrašil.
Nevieš, aký strašný ten deň pre mňa bol, keď si sa neukázal a nikto mi nevedel povedať, čo je s tebou.
Nevieš, že od toho dňa som väčšinu času trávila zavretá v izbe,sedela na okne,plakala a postupom času som prestala byť súčasťou spoločnosti.
Nevieš, ako som sa cítila.
Nevieš, že som necítila nič a mala som pocit, že mi niečo chýba.
Nevieš, že to čo mi chýbalo si mal celý čas ty.
Nevieš, že tak isto ako som ja mala tvoje srdce v rukách si mal aj ty moje ale s tým rozdielom, že ja som ti ho nezobrala a neodišla som s ním od teba.
Nevieš, že ja by som ti tvoje srdce vrátila, aj keby ma to malo úplne zraziť na kolena, stačilo len poprosiť.
Nevieš, že jedno poobedie keď mi bolo najhoršie tak som sa rozhodla ísť k tebe domov, nájsť ťa aby si mi vrátil, čo moje.
Nevieš, že dvere mi otvorila tvoja mama s červenými opuchnutými očami, ktoré sa od mojich líšili len farbou.
Nevieš, čo mi povedala.
Nevieš, že ma poslala do tvojej izby so slovami, že si odišiel ale na stole si mi niečo nechal.
Nevieš, že som sa jej nechápavo opýtala kam si išiel a ona sa len rozplakala.
Nevieš, že som tam hodnú chvíľu stála až kým som pochopila čo tým myslela.
Nevieš, že keď sa mi po líci skotúľala prvá slza, ktorá mala v sebe toľko bolesti,smútku a žiaľu, vo dverách sa zjavil tvoj brat a keď nás takto videl, vtiahol do objatia najprv mňa a neskôr aj tvoju mamu.
Nevieš ani to, že ma nevedel upokojiť niekoľko hodín.
Nevieš, že keď som vošla do tvojej izby a na stole som videla krabičku cigariet,balíček jahodových žuvačiek a lístoček s mojim menom, tak som sa len bezmocne zviezla na zem a rozplakala sa ešte viac.
Nevieš, že som tu noc zaspala na podlahe v tvojej izbe s neprečítaným papierikom v dlani.
Nevieš, že som sa zobudila na tvojej posteli,prikrytá tvojou perinou a znova som mohla cítiť tvoju vôňu.
Nevieš, ako dlho som sa odhodlávala pozrieť si poslednú vec, ktorú si mi napísal.
Nevieš, ako sa mi v momente objavili slzy v očiach keď som ho otvorila a tam bolo napísane: ,, Pamätám si a ty?"
