My twin Black

Konečne doma

"Čo tu chce?"
"Sirius bud ticho. Vieš čo si zase spôsobil?..." vtom momente som mu skočila do reči.
"Siri, ukľudni sa. Zavolal ma Remus."
"Už sme aj tak tu. Takže pôjde s nami do hradu." Prehlásil James. Vďačne som sa naňho usmiala. Zato Remus sa stále mračil. Aspoň už nič nevravel.

Keď sme prišli do hradu čakala tam prísne vyzerajúca žena. Bola to profesorka McGonagalová. Išla som s ňou do veľkej siene a postavila sa pred učiteľský stôl.
"Prajem dobrý večer, Addie. "
"Dobrý večer, Albus"
"Môžete si sadnúť k vášmu stolu."

Všetci ma sledovali. Len som sa nad tým uchechtla a zamierila k chrabromilskému stolu. Posadila som sa vedľa Remusa a začala jesť. Všetci ma pozorne sledovali.

"Nemáte nič lešie na práci, ako ma sledovať??"

"Kto si??"vykríkol niekto od slizolinského stolu. S prosbou v očiach som sa otočila na Dumbledora. Ten sa len pobavene usmial a prešiel k stupienku.

"Dovoľte aby som vám predstavil slečnu Adharu Leonis Blackovú. Tento rok sa sem vrátila z Durmstrangu. Addie poď sem, prosím." prešla som k nemu.

"Ku chrabromilskému stolu si sadla preto, lebo sem prišla na začiatku prázdnin a bola tam zaradená. Ak by s tým bol nejaký problém môže byť zaradená znovu."celú veľkú sieň som spražila pohľadom. Nikto nič nemanietal. Vrátila som sa spať ku stolu a svojmu tanieru.

Po vynikajúcej večeri sa ku mne pripojil Remus a odprrvadul ma do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Tam sme si sadli pred krb a začali sme sa zhovárať.
"Povieš mi co si tým myslela vo vlaku?"
"Ja nechcem byť nezdvorilá, ale prakticky ťa nepoznám a nie som si istá či je na mieste aby som ti niečo také hovorila."
"Asi máš pravdu. Ja len že dosť toho o tvojej rodine viem od Siriusa a rad by som si vypočul aj iný uhol pohľadu."

"Tak fajn." zhlboka som sa nadýchla a začala som moje zdĺhavé rozprávanie.
"Niesom ako ostatok našej rodiny. Podľa môjho názoru na čistej krvi nezáleží. Toto je myšlienka, ktorú má aj Sirius. A našim rodičom sa to nepáči. Lenže ja na rozdiel od Siriusa poslúcham priania mojich rodičov. A to z jednoduchého dôvodu. Moji bratia sú pre mňa všetko. Ak by som ich mala stratiť tak to neprežijem. A moja matka do používa k tomu aby ma vydierala. A fajn uznán že aj Sirius nějaký ten trest dostane, ale väčšinu si zaňho odpykávam ja. Pretože vždy keď je možnosť spraviť hlúposť ja urobím väčšiu. "

" Ale prečo mu nechceš nič povedať? Ak by si mu to vysvetlila a on by to pochopil váš vzťah by sa mohol omnoho zlepšiť. "

" Nemôžem mu to povedať, lebo v tom prípade by som mu musela povedať aj veci o ktorých nevie a ja tiež nechcem aby o nich vedel. Teraz mi o sebe povedz niečo ty. " snažila som sa zmeniť tému.

"Ešte jedna vec ma zaujíma. Prečo ta vylúčili?"

"ou...no vieš vlastne ja som sa nechala vylúčiť." môj pohľad smeroval k zemi. "Ale aj tak prečo?"
"Vieš toto je niečo co ti teraz nemôžem povedať. A teraz mi povedz niečo ty."
"Nie je toho veľa čím by som sa mohol pochváliť. " musím si dať pozor co jej poviem vypadá byť milá a priateľská a ak by sa dozvedela, že som vlkolak bála by sa ma. Úplne jasné som počula jeho myšlienky.

" vieš čo... Raz keď budeš chcieť tak mi z veríš svoj malý problém..A ja to potom budem môcť povedať prečo som sa nechala vylúčiť. Nebudem na teba tlačiť. A nemusíš sa báť ja ľudí neodsudzujem a nemám strach. Idem teda späť dobrú noc." hlboko som mu pozrela do očí a odišla skôr než stihol zareagovať.

Vyšla som po schodoch a pred dverami izby som sa zastavila. Otvorila som dvere a len tak tak som sa vyhla letiecej topánke.