Lovely

22.Kapitola

Niekto mi zaklopal na dvere.
Ďalej- povedala som tichším tónom.
Dnu vošla mamka.
Je mi ľúto čo sa stalo ale mali by sme už ísť pre Emily na letisko ale ak sa na to necítiš tak po ňu pôjdem len ja dobre ?- povedala mamka a objala ma.
Nie sľúbila som, že po ňu prídem tak pôjdem. A inač Sasha sa už prebrala len neviem ako je na tom- povedala som a usmiala sa sama pre seba.
Neboj ja verím, že Sasha sa z toho veľmi rýchlo dostane.-mamka mi chytila ruky do svojich teplých dlaní.
Tak ja idem dole a počkám ťa tam dobre ?- spýtala sa ma mamka. Prikývla som.
Mamka vyšla z izby a ja som sa pozrela do zrkadla. Mala som strašne veľké kruhy, ale nieriešila som to. Aspoň teraz nie. Svojimi spotetými rukami som si vyrovnala moju mikinu a išla som dole schodmi k mamke.
Mamka ťa už čaká v aute- zalričal na mňa otec t pracovne.
Vyšla som von a sadla si k mamke do auta.
Pripravená ?- spýtala sa ma aj keď neviem prečo.
Prilývla som. Celou cestou sme boli obidve ticho. Celý čas som rozmýšľala nad Sashou ako sa má. Mamka zastala pred letiskom a vystúpili sme. Keď som vošla dnu do haly bolo to tu dosť rušno kôli veľkomočným prázdninám. Cítila som ako ma niekto zo zadu objal. Otočila som sa a videla som vysmiate ryšavé dievča, ktoré bolo odomňa o pol hlavy nižšie. Emily. Nemohla som udržať na sebe ten kamenný výraz lebo pri Emily sa to nedá. Hneď sa mi rozšírili zreničky a na tvári sa mi vykúzlil veľký úsmev. Emily od radosti vykríkla a spadla mi do objatia. V objatí sme sa po hale krútili asi ešte päť minút a mamka nás s úsmevom pozorovala.
Sedeli sme v aute a Emily sa nevedeli zavoriť ústa.
O môj bože my ešte musíme toľko dohnať. Musím ti ešte povedať za toho pekného chlapca čo sedel vedľa mňa v lietadle a ukážem ti jedne super šaty, ktoré som si kúpila... - počúvala som ju a snažila sa zaregistrovať jej každé slovo. Musím uzňať, že to bolo veľmi ťažké pretože hovorila veľmi rýchlo. V podstate som bola aj rada, že je tu a trepe tie jej blbosti. Pretože sa teraz usmievam. A takto usmievať sa dokážem iba pri nej a jej blbostiach.
Zastali sme pred domom a Emily som išla ukázať jej izbu.
Tak toto je tvoja izba v ktorej budeš bývať päť dní- otvorila som dvere do,, Emilinej" izby.
Páni- Emily sa rozvalila na posteľ. Už som tu tak dlho nebola.- celá sa usmievala od šťastia. Prišla som k nej a rozvalila sa na posteľ. Hoci som sa celý čas smiala z tých Eminých blbostí rozmýšľala som aj tak vždy nad Sashou. Rozhodli sme sa, že by sme sa mohli ísť prejsť po LL. Emily si tu prechádzku po LL strašne užívala. Večer sme sa vrátili a každá sme sa pobrali spať do svojich izieb. Nemala som náladu na ponocovanie. Išla som sa osprchovať , umyla si zuby, prezliekla sa do pyžama a išla som si ľahnúť.
Prebudila som sa na zvuky z kuchyne. Kto by to tak mohol byť iný ako Emily a mamka ? Išla som dole rozospatá a uvidela som mamku a Emily ako sa na niečom smejú a pri tom robia palacinky. Tie dve si vždy dobre rozumeli.
Čo je to tu také smiešne ?- pozrela som sa na obidve.
Ale nič- zasmiala sa Emily.
Dobré ráno Sofi- popriala mamka.
Dobré- povedala som z nechápavým výrazom.
Ináč ocko dnes nebude s nami raňajkovať, pretože musel ešte ísť do práce.- myslela som si, kde trávia moji rodičia väčšinu času inde ako v práci ?
Emily si sadla ku mne a mamka pred nás položila palacinky džem a ovocie. S chuťou sme sa do toho všetky tri pustili.

Dnes idem za mojou kamarátkou do nemocnici a tam ťa zoznámim aj s mojimi kamarátmi.- povedala som Emily kým ona trčala v mojom šatníku.
To bude veľmi príjemné zoznámenie v nemocnici- vykukla z poza šatníku Emily.
Ježiš Emily nebuď ako dieťa. Do tej nemocnici musím ísť kôli Sashi- prekrútila som nad ňou oči.
Ale veď dobre- Emily dala ruky do obranného gestá. Musela som sa nad ňou zasmiať. Po obede sme s vybrali do nemocnice. Zoznámila som tam všetkých s Emily. Hneď si ju všetci obľúbili. Niet divu. Emily si obľúby každý. Je to proste taký typ človeka. Doktor povedal, že môžeme ísť už za Sashou.

🌹🌹🌹