Stuck with You

1. kapitola

1.       kapitola

„Kde je?!“

     S krikom som sa vrútila cez presklené balkónové dvere do priestrannej obývačky Potterovcov. Vo veľkom kresle pri krbe sedela Rose s nosom zapichnutým v nejakej knihe. Keď som sa prihnala celá zúrivá dnu, prekvapene zdvihla hlavu a pozrela nechápavo na mňa.

„Kto kde je?“ spýtala sa.

„Ty dobre vieš kto!“ zavrčala som. „Ten tvoj nepodarený, čiernovlasý bratranec!“ 

Rose prižmúrila oči. „Prečo ho hľadáš?“ Ironicky som sa zasmiala. Samozrejme, zabudla som s kým sa rozprávam. Rose Weasleyová, večne je myšlienkami niekde vo svojom svete. Ak sa mi ešte raz niekto opováži tvrdiť, že knihy neoblbujú mozog, ukážem mu Rose ako živý dôkaz!

„Vážne?! Nevidíš na mne nič zvláštne?“ spýtala som sa ukazujúc na seba. Pozornejšie sa mi prizrela. A potom...

„Pre Merlina, čo sa ti stalo?“ vyhŕkla ledva potláčajúc smiech. Keby som aj ja videla niekoho kompletne celého mokrého od niečoho odporne ružového a lepkavého tiež by som sa začala smiať, plus ešte keď má na sebe oblečenie, ktoré sa samo od seba začína zmenšovať...

Áno, presne tak som práve teraz vyzerala ja.

     Zanechala som Rose, ktorá sa teraz až prehýbala od smiechu v obývačke a vybehla som po schodoch nájsť toho kreténa, ktorý mal toto všetko bezpochyby na svedomí. Ocitla som sa na dlhej chodbe s kopou dverí. Presne som vedela, ktoré dvere vedú do jeho izby, pretože som sa im vždy snažila širokým oblúkom vyhnúť. S úmyslom chladnokrvnej vraždy som si to namierila k dverám na konci chodby. Ešte som bola len na polceste, keď sa zrazu otvorili a vyšiel z nich Albus Potter so širokým úškrnom na tvári. Tak teraz som si už bola na tisíc percent istá, že to bola jeho prácička. Pohla som sa k nemu, totálne naštvaná.

„Ty jeden odporný, arogantný, namyslený, poondiaty-“

„Wou, wou, prečo plytváš takými krásnymi slovami na môjho brata?“ skočil mi do reči James, ktorý práve vyšiel z kúpeľne s ešte mokrými vlasmi. Zazrela som naňho. Nemám rada, keď ma niekto prerušuje! James sa na mňa lepšie pozrel a vtedy si všimol v čom tam stojím oblečená. Vybuchol do smiechu.

„To sa ti fakt podarilo, braček!“ potľapkal ho po pleci a začal sa ešte viac rehotať. „Po tomto ťa ale určite zabije,“ dodal, keď si všimol môj zúrivý pohľad. Zreteľne premáhajúc smiech sa vydal po schodoch dolu do kuchyne a nás tam nechal pokračovať v hádke.

     Otočila som sa späť na Pottera, že budem pokračovať, na nešťastie som však bola znova prerušená.

„Čo sa to tu deje?“ ozval sa prívetivý hlas pani Potterovej, ktorá práve vyšla z izby naľavo odo mňa. S falošne nevinným úsmevom som sa na ňu pozrela. Chcela som jej na to niečo zaklamať, ale jej výraz ma kompletne umlčal. Hľadela na mňa akosi zmätene a... pohoršene?

„Pre Merlina, Alyssa, čo sa ti stalo?“ spýtala sa. „Čo to máš na sebe?“ Zamračila som sa. O čom to hovorí? Totálne zmätená som sa pozrela na svoje oblečenie. Problém bol v tom, že už tam žiadne nebolo! Moje rifľové šortky a ramienkové tričko sa tak zmenšili, až úplne zmizli a ja som tam teraz stála iba v spodnom prádle, ktoré bolo celé mokré a ružové od tej nechutnej gebuzini.

„Ja...ja...neviem,“ koktala som zahanbene, neschopná pozrieť sa jej do očí. „Sedela som vonku na záhrade a máčala si nohy v bazéne, keď sa na mňa zrazu čosi vylialo. Skončila som mokrá, lepkavé a ružová... a nahá.“