Stuck with You

14. kapitola

Tak a je tu nová kapitola, môžete si v pokoji prečítať, čo sa stalo ďalej :) Dúfam, že sa bude páčiť ;) Novú kapitolu pridám hneď ako to bude možné. 

     Ako ubiehal čas, naše bozkávanie sa zvrtlo na divokú smršť hormónov. Potter ma bozkával po celom krku, sánke, perách a pri tom blúdil svojimi rukami pod mojím tričkom. Ja som mu zase svojimi rukami blúdila po holom chrbte. Keď ma k sebe tuho pritisol, tak tuho, že mi skoro polámal rebrá, stisla som mu zubami spodnú peru a on zastonal. Trhane som sa zasmiala. Odtrhol sa od mojich pier a vyčítavo sa na mňa zahľadel. Po chvíli sa ku mne znova sklonil, ale predtým ako ma opäť pobozkal, zamrmlal: „Tak teraz už nemôžeš povedať, že si ma nepobozkala.“  Jeho pery znovu našli tie moje, ale ja som mu tentoraz bozky neoplácala. Hlavou mi vírili jeho slová. Tak teraz už nemôžeš povedať, že si ma nepobozkala. Naozaj tým myslel to, čo si myslím?!

Ten nehanebný bastard!

     Uhryzla som ho, oveľa silnejšie ako predtým. Zjojkol a odtiahol sa odo mňa. Díval sa na mňa ako na šialenca. Vražedne som naňho zazrela a strčila doňho rukami.

„Zlez zo mňa, ty odporný grázel!“ zavrčala som- môj naštvaný hlas sa ozýval v celej kuchyni.

„Čo ti zase sadlo na nos, do pekla?!“ dožadoval sa vysvetlenia.

„Mňa nikto využívať nebude!“ zúrila som. „Ako si sa opovážil?!“ Znova som doňho strčila, tentoraz silnejšie a on zo mňa konečne zliezol.

„O čom to-“ začal, ale ja som ho prerušila falošným smiechom.

„Nehraj to na mňa, nie som taká sprostá, aby som si nevšimla o čo ti ide!“ povedala som. „Pobozkal si ma, využil si ma, len, aby ti ľudia uverili tvoje nechutné klamstvá!“

„Ale nezabúdaj, že teraz už pravdivé,“ zamrmlal.

„Nestačila ti tá škoda, ktorú si už spôsobil?!“ rozkričala som sa. „Vieš, že nebudem schopná klamať Rose alebo Dominique, teda je len otázkou času, kedy to zistia všetci, a potom, UVEDOMUJEŠ SI, AKO BUDEM VYZERAŤ POTOM?!“  Chcel niečo povedať, ale ja som ho predbehla. Ak by teraz prehovoril, na mieste by som ho prekliala!

„Ty si ten najodpornejší, najzlomyseľnejší, najpodlejší človek, akého som kedy mala to nešťastie spoznať!“ zlostila som sa. „Ako ďaleko ešte chceš zájsť? Dokým ma úplne zničíš?! Alebo dokým ťa nezabijem?!“

     „Ja...ja som-“ Umlčala som ho zdvihnutím ruky.

„Prisahám na Merlina, že ak to spravíš ešte raz, ak sa o to, čo i len pokúsiš, zabijem ťa, ty jedna nechutná atrapa človeka!“ Zvrtla som sa na päte a kráčala smerom k dverám, s dosť veľkým zadosťučinením. Mala som vážne silné pokušenie ho tam hneď namieste začarovať, aby nadosmrti zvracal slimáky! Sľubujem, že ak sa ku mne ešte raz priblíži, tak to urobím! Vo dverách som sa ešte zastavila a cez plece som naňho zakričala: „Vyhýbaj sa mi!“ Na to som odtiaľ rýchlo bežala preč do svojej izby, do bezpečia a tepla svojej chrabromilskej postele.

     Ukázalo sa, že ten chalan má viac rozumu, ako som sa nazdávala. Chopil sa mojej rady a nadchádzajúci týždeň sa mi vyhýbal, tak ako som mu poradila. Na nešťastie sa však v ten týždeň začal aj náš mesačný trest s McGonagallovou. Každý deň po večeri sme museli hodinu sedieť v prázdnej učebni elixírov, kde bola navyše aj poriadna zima, keďže sa nachádza v žalároch. McGonagallová od nás chcela, aby sme sa naučili spolu vychádzať a zmierili sa s faktom, že spolu budeme tancovať pred zrakom celej školy, ale nebolo to také jednoduché. Nedokázala som sa na Pottera pozrieť bez toho, aby som v momente nemala chuť ho zaškrtiť. Hoci už ubehol týždeň od toho incidentu v kuchyni, stále som bola naštvaná. Nevedela som, ako na to celé zabudnúť a nemal mi ani kto pomôcť. Rose ani dievčatám som to s logických príčin nemohla povedať, Kat tiež nie, keďže sa na mňa stále hnevala a Marcusovi, s ktorým sme sa za posledný týždeň dosť zblížili( myslím ako kamaráti) som to samozrejme tiež nemohla povedať. A keď už sme pri Marcusovi... túto sobotu s ním mám ísť na rande do Rokvillu! Vôbec netuším, čo robiť. Neviem ako sa mám k nemu potom bozku správať, neviem ani o čom sa s ním mám rozprávať... Neviem ani, čo si obliecť.