The house of enchantment

||2.||

(Mabel)

Z Mabel vyjde hlboký povzdych. Princeznička opäť raz zakopla o dlhočizné šaty podľa najnovšej módy a zakňučala. Zaprisahá sa, že ešte raz to spraví, tak jej vojde do vlasov. Mabel nepoznala jej meno, len tušila, že sa začína na písmeno O, ale už zabudla, ako sa jej dievčina predstavila. Mabel nikdy nemala dobrú pamäť na mená.

Neboli dlho v lese, no pripadalo jej, akoby tam boli celú večnosť. Ľudia navzájom si vzdialení charakterovo, z rôznych spoločenských vrstiev, s rôznymi záujmami. Spájala ich len akási záhada, inak sa spolu vôbec nemali o čom rozprávať, čo Mabel privádzalo do rozpakov ešte viac, než správanie sa namyslenej dievčiny, ktorá ju začne okrikovať ako nejakého poddaného, aby jej pomohla zo zeme. Liezla jej na nervy.

,,Hej! Vidíte to, čo ja?"

Filip nadvihne ruku a ukazovák namieri na čosi v diaľke. Mabel sa tam poriadne zahľadí. Filip, chlapec z ich skupiny, jej pripadal ako jediný ako-tak normálny človek v nej. A kto vie, možno aj ten druhý chlapec bol normálny, len keby nebol nemý.

V diaľke sa týči na vyvýšenom mieste akási obrovská fontána. Mabel hádala, že bola z mramoru. Priamo v jej strede sa nachádzala socha kľačiaceho anjela, ktorý si rukami zakrýval tvár. Z tohoto miesta vystrekovali prúdy vody, takže to vyzeralo, akoby ten anjel plakal.

,,Voda!" zvolá Princeznička, kým Mabel rozčarovane zaklipká očami. Bola až priveľmi fascinovaná sochou plačúceho anjela. Premýšľala nad utrpením, ktoré znázorňoval, a pristihla sa, ako spomína na časy, ktoré boli pre ňu ťažké, a ako ich porovnáva so súčasnosťou.

Princeznička sa rozhodne vystrieť ruky k vode z fontány ako prvá. Na tvári jej svieti úsmev malého víťazstva, akým malo byť nájdenie zdroja vody. Úsmev jej však veľmi rýchlo poklesne z tváre a nahradí ho výraz plný zdesenia.

Krik. Oblohou sa nesú výkriky plné hrôzy a Mabel spolu s dvojicou chlapcov pribehne bližšie, aby videla, čo sa stalo. Princeznička sa drží za ruky a zvíja sa na na zemi od bolesti. V tvári je celá červená a z očí sa jej hrnú slzy ako hrachy. Keď sa Mabel konečne naskytol pohľad na jej ruky, takmer zhíkne, hoci jej tá dievčina bola vyslovene nesympatická.

,,Octavia!" okríkne dievčinu Filip, nahne sa ku nej a prinúti ju dať ruky od seba, nech vidí, čo sa jej prihodilo. Mabel prišlo pri pohľade na to mdlo. Octavia, ako práve Mabel zistila, má ruky posiate krvavými stopami a spálenými kúskami vlastnej kože.

Mabel začne uvažovať nad tým, čo za svinstvo je v tej fontáne, no nech to bolo čokoľvek, rozhodne to nebola len taká obyčajná voda vo fontáne s anjelom, na ktorej dne spočívalo množstvo zlatých mincí.

,,Nech nás sem dostal ktokoľvek, rozhodne nás má v úmysle zabiť," povie Octavia plačlivým hlasom zmiešaným s obrovským hnevom.

(Jasper)

Jasper sa domnieval, že má za sebou poriadne búrlivú noc, keď si vôbec nepamätá, ako sa s troma ďalšími deckami dostal do lesa, pričom keď sa zobudil, tak vedľa neho ležala akási škrata, ktorá sa mu predstavila ako Lizbeth. Lizbeth mala gaštanovohnedé vlasy, krivé nohy a zuby ako keď sa raz za množstvo dní rozhodol nakresliť slnko a slnečné lúče, pričom vlastnil len čierny uhlík a kreslil ich zvyčajne len tri a ďaleko od seba. Dobre, možno preháňal, ale toto bolo rozhodne zlé aj pre tú malú štipku ľudskej dôstojnosti, ktorú v sebe ešte mal.

Ionnes, chlapec z Jasperovej skupiny, sa rozhodol, že si dá krátku prestávku na sedenie, a Kayleigh tiež uznala, že je to dobrý nápad po toľkej chôdzi.

Kayleigh Woodová bola úplným protikladom Lizbeth. Mala dlhé, rovné havranie vlasy, oči sivé ako búrkové nebo, plné pery a prekrásny úsmev. O zadku a pekne tvarovanom poprsí už ani Jasper nehovoril. Najradšej by ju pretiahol. Pristihol sa, ako spolu s Ionnesom začali zvádzať tajný boj o to, čia bude. Jasper vypne hruď a vykročí ku Kayleigh, ktorá sa práve smeje na čomsi, čo jej povedal Ionnes. Kay si zasunie pramienok vlasov za ucho. Nadvihne zrak ku Jasperovi.

,,Sadnem si tu k vám, dobre?" spýta sa Jasper, no na odpoveď nečaká. Ak by nesúhlasili, bola by to najskôr neslušnosť a drzosť. Obaja však prikývnu, i keď Ionnes nie veľmi nadšene.

Nastane trápne ticho. To sa rozhodne Jasper prerušiť vtipom nadväzujúcim na ten Ionnesov. Hoci by sa mohlo zdať byť všetko v poriadku, v skupinke vládne napätie, ktoré ani štipka humoru nedokáže rozsekať. Ťažko však povedať, čo mu viac predčilo, či to boli "záhady lesa" alebo vzťahy ľudí v skupinke vytvorenej zo štyroch mladých ľudí a tajná nevraživosť spojená s nepatrným súperením dvoch chalanov o jednu dievčinu.

Lizbeth si ku ním tiež prisadne, čo spôsobí, že Jasper ohrdne nosom. Smrdela. Niesla za sebou pach potu a ešte kadečoho možného, Jasper si ani len netrúfol hádať, čo všetko v tej zmesi bolo. Kay sa snaží pôsobiť milo, čím si len získava Jasperove sympatie. Jasper nedokázal byť neúprimný. Ak sa mu niekto páčil alebo nie, tak mu to dával patrične najavo. Lizbeth však pôsobí, že je celkom všímavá, takže je dosť možné, že si svoju nevítanosť v skupinke už všimla.

Uplynulých pár chvíľ Jasper trhá lupienky kvetiny, ktorú nájde, a v mysli rieši otázku typu všimla/nevšimla. Vyšlo mu, že áno. Trochu ho to uspokojí. Mal rád, keď ľudia vedeli, na čom sú, i keď na základe lupeňov kvetiny tomu tak vôbec nemuselo byť, a skutočnosť mohla byť úplne odlišná. A táto vec bola zároveň tá, ktorá Jaspera najviac znepokojovala: sám nevedel, na čom je. Nevedel, prečo je v lese, ako sa sem dostal, prečo je tu s týmito ľuďmi, kam má ďalej napredovať. Uvedomil si, že v tomto lese blúdia ako zakliate prdy v lucerne. Možno je to ale na niečo dobré - vďaka tomu spoznal krásnu Kayleigh. V živote nevidel krajšej ženy. A jeho penis ešte nikdy netúžil preskúmať vnútro nejakej ženy tak veľmi, ako to túžil práve pri Kayleigh. Trápilo ho to.

Nadvihne zrak k nebu. Na strom v jeho blízkosti dosadne vrana. Začne vydávať hrdelné, ľudskému uchu nepríjemné krákanie. U nich na dedine sa ohľadom vrán rozprávali rôzne povery. Hoci sa medzi nimi našli povery, že vrany nosia deti, že ak sa na jeseň zlietajú veľké množstvá vrán, tak bude tuhá zima, alebo že ak si vrana sadne na strechu domu, tak sa v ňom niekto obesí, tak prevládali povery, že tieto tvory sú spojené s čarodejníctvom. A to by úplne sedelo s tým, čo si myslel Jasper: že sú tu kvôli akýmsi magickým silám.

________________________________________

A opäť tu máme dve nové skupinky v zložení:

skupina 3:

Mabel [Mejbl]
Octavia
Filip
*nemý chlapec* (v budúcich častiach pomenovaný ako Warren)

skupina 4:

Jasper
Ionnes
Lizbeth
Kayleigh [Kajlig]

Pridala som aj výslovnosť niektorých mien, nakoľko mám často tendenciu hľadať pre svoje postavy neobvyklé mená, u ktorých sa ma niektorí potom pýtajú, ako sa vlastne vyslovujú 😅

Nasledujúca časť bude patriť poslednej skupinke, v ktorej bude medzi inými už v prológu spomenutý Viktor, a následne sa začne rozbiehať masaker 😀 Fontána a "voda v nej" nachádzajúce sa v tejto časti sú len slabým odvarom oproti tomu, čo mám pre tie decká pripravené, muahaha 😀😀 Ale nie. Vôbec to nebude vtipné.

Opäť platí, že sa pravidelne zaujímam o Vaše názory na príbeh, a aj keď som práve zaneprázdnená a na komentáre ihneď neodpoviem, skôr či neskôr sa k nim dostanem 🙂