Viem, že sa od tadialto len tak lahko nedostanem, ale musím nájsť cestu preč. Pozrel som sa opeť na krajinu. Vidal som sa do nej hlbšie. Videl som vela vecí a rastlín o ktorých som ani nevedel, že existuju. Stále som išiel, až som nezapočul ludský hlas. Konečne! Rozbehol som sa za hlasom. Nakukol som z krovia, aby som sa ujistil či tam nie su nejaký psychopati. Nie...boli tam 3 chalani. Jeden z nich mi bol známi...to je ten čo do mňa hodil kameň! Vedla neho stál nejaký čierno vlasok ktorý vypadal mimochodom ako keby sa zbláznil a fialovo vlások ktorý na tom nebol o moc lepšie, ale vlastne všetci traja vypadali akoby mali o koliečko viac, ale to bude asi z toho, že su tu dlho. Ja už som to nevidržal a vyskočil z krovia za kameňo hádzačom. "To si ty! Prečo si do mňa hodil kameň??"začal som. "Ah, našiel si ma, gratulujem, "poblahoželal ironicky. "Prečo si do mňa hodil ten sprostý kameň???"začal som byť čoraz nahnevanejší. "Videl som, že sa trápiš, tak si tu, tu už sa trápiť nebudeš, neboj, "prešiel ku mne a pohladil ma po líci. Ruku som mu hneĎ strhol. "A mimochodom, som Jimin, "predstavil sa a natiahol ku mne ruku. Neiste som ju prijal. "JungKook"tiež som sa predstavil.
