Texting SMFF

11.

Sunday 11:43 a.m.

Me: Dobré ráno.

Shawn: No sláva! Konečne! Prečo si mi včera neodpisovala?

Me: Aj tebe dobré ráno, Jessica. Ako si sa vyspala? Ako sa máš?

Shawn: Ha ha ha...vtipné. Nie, vážne. Prečo si ma včera ignorovala?

Me: Potrebovala som ťa trošku vytrestať. :D

Shawn: A za čo, prosím ťa?

Me: Za to, že si ma zobudil o pol siedmej!

Shawn: Prepáč...

Me: A čo keď ti to neodpustím?

Shawn: Tak prídem za tebou a budem ťa v noci strašiť.

Me: Nevieš kde bývam, Einstein.

Shawn: Ou, naozaj.

Me: To ti nevyšlo... :)

Shawn: Jess?

Me: Áno?

Shawn: Kde bývaš?

Me: :D už len to by som ti povedala.

Shawn: Nie, teraz bez srandy. Seriózne vážne sa ťa pýtam, kde bývaš.

Me: Prečo by som ti to mala povedať? Rodičia ma učili, aby som nikomu cudziemu nehovorila moje meno, vek a kde bývam.

Shawn: Jessica je poslušné dievčatko?

Me: ÁNO JE! Jessica je veeeľmi pošlušné dievčatko.

Shawn: Hej, až na to, že tvoje meno a vek už dávno viem...

Me: Oops...sakra...

Shawn: Taaak?

Me: Ty prvý! Kde bývaš ty, Shawn?

Shawn: V Kanade.

Me: Hm...to je ďaleko...

Shawn: Teraz si na rade ty.

Me: Atlanta.

Shawn: Hm...pekné mesto.

Me: Bol si v Atlante?

Shawn: Asi 2krát.

Me: Ja som v Kanade nebola nikdy. Ale môj strýko sa tam pred pár rokmi presťahoval. Odvtedy som ho nevidela.

Shawn: Nemôžeš ho prísť navštíviť?

Me: Kiež by to šlo...

Shawn: To mi je ľúto. Mala si ho rada?

Me: Nahrádzal mi otca. Staral sa o nás ako o vlastné deti, ktoré nikdy nemal. Ľúbil nás. No jedného dňa mu mama povedala, že on nie je náš otec a že nás má nechať na pokoji. Najprv nechcel ísť, no musel. Matka ho donútila. A tak som prišla aj o druhého otca.

Shawn: Veľmi ma to mrzí...

Me: Ver mi, mňa viac...