Sunday 11:43 a.m.
Me: Dobré ráno.
Shawn: No sláva! Konečne! Prečo si mi včera neodpisovala?
Me: Aj tebe dobré ráno, Jessica. Ako si sa vyspala? Ako sa máš?
Shawn: Ha ha ha...vtipné. Nie, vážne. Prečo si ma včera ignorovala?
Me: Potrebovala som ťa trošku vytrestať. :D
Shawn: A za čo, prosím ťa?
Me: Za to, že si ma zobudil o pol siedmej!
Shawn: Prepáč...
Me: A čo keď ti to neodpustím?
Shawn: Tak prídem za tebou a budem ťa v noci strašiť.
Me: Nevieš kde bývam, Einstein.
Shawn: Ou, naozaj.
Me: To ti nevyšlo... :)
Shawn: Jess?
Me: Áno?
Shawn: Kde bývaš?
Me: :D už len to by som ti povedala.
Shawn: Nie, teraz bez srandy. Seriózne vážne sa ťa pýtam, kde bývaš.
Me: Prečo by som ti to mala povedať? Rodičia ma učili, aby som nikomu cudziemu nehovorila moje meno, vek a kde bývam.
Shawn: Jessica je poslušné dievčatko?
Me: ÁNO JE! Jessica je veeeľmi pošlušné dievčatko.
Shawn: Hej, až na to, že tvoje meno a vek už dávno viem...
Me: Oops...sakra...
Shawn: Taaak?
Me: Ty prvý! Kde bývaš ty, Shawn?
Shawn: V Kanade.
Me: Hm...to je ďaleko...
Shawn: Teraz si na rade ty.
Me: Atlanta.
Shawn: Hm...pekné mesto.
Me: Bol si v Atlante?
Shawn: Asi 2krát.
Me: Ja som v Kanade nebola nikdy. Ale môj strýko sa tam pred pár rokmi presťahoval. Odvtedy som ho nevidela.
Shawn: Nemôžeš ho prísť navštíviť?
Me: Kiež by to šlo...
Shawn: To mi je ľúto. Mala si ho rada?
Me: Nahrádzal mi otca. Staral sa o nás ako o vlastné deti, ktoré nikdy nemal. Ľúbil nás. No jedného dňa mu mama povedala, že on nie je náš otec a že nás má nechať na pokoji. Najprv nechcel ísť, no musel. Matka ho donútila. A tak som prišla aj o druhého otca.
Shawn: Veľmi ma to mrzí...
Me: Ver mi, mňa viac...
YOU ARE READING
Texting SMFF
FanfictionMe: Samantha Wilsonová! Viem, že máš nový telefón a nové číslo, ale mohla by si zdvihnúť ten tvoj lenivý zadok a doniesť ho ku mne. Musíme niečo prebrať! Jess Sam: Prepáčte, ale to bude omyl. Ja nie som Samantha. Me: Pre Santove gule, nerob si zo mň...