Chapter 9 * Priznanie

180 14 0
                                    




"Kristy, to je fakt super," povedal Yoongi keď ochutnal moje jedlo.

"Som rada, že ti to chutí," všetci jedli a do kuchyne prišiel aj Namjoon a Jungkook.

"Hej , Namjoon, toto ťa po dnešnom dne poteší!" povedal Tae.

"Čo tu tak pekne vonia?" pozrel sa Jinovi do misky.

Hneď si nabral . Ochutnal a povedal: "Kristy ! Vezmi si ma. "

Všetci sa začali smiať. Až na môjho brata.

"Hah , to ti to až tak chutí?"

"Je to jeho obľúbené jedlo" povedal Hobi.

"Fakt si to uvarila dobre," pochválil ma Jin a postavil sa od stola.

Sadla som si na jeho miesto a začala sa rozprávať s ostatnými .

Dokonca som sa rozprávala aj s Jungkookom. Doteraz mi prišiel asi najmenej zhovorčivý.

"Inač Yoongi! Pozerala som ten seriál, pozrieme si pokračovanie?"

"Prepáč Kristy, hneď teraz sa pôjdem pobaliť na zajtra, keď sa vrátim z Osaky okej?"

"Dobre , ale budete mi chýbať, budem tu sama dva dni,"

"Veď aj ty nám," povedal Namjoon a sŕkol do seba cestoviny.

"Aký máte časový harmonogram?

"Lietadlo letí o tretej, pôjdeme večer na hotel, ráno 7.3. máme ešte nejaké voľno a o 11tej začína event, skončíme asi o piatej a o deviatej nám letí naspäť do Kórey a máme tri dni voľno" buchol do Yoongiho Namjoon.

"Voľno?"

"Áno, tuto Yoongi nám ho vybavil," žmurkol na neho Hobi.

"Kristy, prosím ťa pôjdeš so mnou do záhrady?" Hobi zvážnel .

"Ummm, dobre..." vyšli sme cez obývačku do malej záhrady, bola v nej jedna hojdacia sedačka a lavica so stolom pri ktorej stál gril .

Naznačil mi ,aby som si sadla na hojdačku. "Kristy, od vtedy ,čo si tu sme sa poriadne neporozprávali."

"Ja viem..."

"Prosím, povedz mi, prečo si naozaj odišla z Francúzska, všetko mi povedz,"

Rozhodla som sa, že mu poviem celý príbeh, o mojej práci, o Natanielovi o tom, ako som maximálne zlyhala. Nebolo ľahké začať, ale je jedno kedy mu to poviem, príbeh sa nezmení...

Celé si to vypočul. Tlačili sa mi slzy do očí keď som rozprávala o svojom šéfovi. Ako ma naschvál zdržal v práci aby sa na mne mohol ,vyblázniť, , ako som utiekla do najbližšieho baru a videla tam svojho chlapca ako sa ide zjesť s mojou kolegyňou, zároveň kamarátkou . Klamal mi o dátume cesty aby jeden posraný deň strávil s tou štetkou.

Začala som plakať, on ma pevne objal.

"Kristy, už som tu, už nikomu nikdy nedovolím aby sa ťa dotkol, aby ti ublížil. Kým budeš so mnou nemusíš sa o nič starať," pevne som ho chytila.

"Ale nemôžem tu zostať večne, tvoj šéf ani nevie, že tu s vami bývam, potrebujem prácu aby..."

"Nie," prerušil ma , ,,potrebuješ ,aby som bol s tebou, o prácu sa nestaraj, pokúsil sa ťa Nate kontaktovať?"

"Áno, volal mi včera večer, ale ..."

"Volala si s ním?! Prečo si mu to zodvihla?"

"Stále ho ľúbim, ublížil mi, nikdy sa k nemu nevrátim, ale stále ho ľúbim."

Don't break my heartWhere stories live. Discover now