No Matter What Z.M -POZASTAVENE!

Chapter 2

Cawte jak sa mate?Co robite cez prazdniny?Sľubila som častejšie pridavanie tak je tu ďalši diel ;) Dufam ze budete spokojný :) Dufam že tento diel pekne ohodnotite. :* Hope you like it ;) :*

OLIVIA POV

Vrátili sme sa do bytu,všetci chlapci s výnimkou Zayna hrali hlúpe hry na  Xboxe.Ja som si písala vo svojom denníku a leňošila na gauči,zatiaľ čo Zayn bol nad Joshovou biciou súpravou a Benovim pianom.Sledovala som Zayna,sadol si na lavičku pri klavíri,rozmiestnil si prsty na klávesach,pripravuje sa na hranie.Otvoril ústa,spieva texty na,ktoré nemôžem prísť.Jeho jemné ruky leteli cez klávesy,vyzeralo to ako umelecké dielo.Ked to robil,vyzeralo to tak jednoducho.Bola som jednoducho uchvátená.Všimol si ako som naňho uprene hľadela.Ukázal mi,aby som si sadla na lavičku s ním,tak som priniesla kúsok papiera v prípade,že chce hovoriť.Mal pero a niečo tam načmáral.

Chceš sa naučiť? :)

"Je to zbytočné,Zayn.Aj tak nebudem nič počuť." Odpovedala som.

"Prečo nenosíš strojček do ucha?"

Povzdychla som si."Keď  ho nosím,ľudia na mňa pozerajú  ako na blázna.Robia si zo mňa srandu.Ja len chcem,aby ma považovali za normálne dievča."

Zayn prikývol,pochopil moje ťažkosti."Vieš,aj Beethoven bol hluchý.On vytvoril úžasne skladby."

"Vážne?Nevedela som to." Povedala som sucho.Zayn si vzdychol a šiel za mňa.Položil si ruky na moje,zatlačil mi prsty dole na klávesy.Paže mal zavinuté okolo mňa,a tvár mal blízko mojej.Cítila som jeho strnisko na tvári.Jeho pery sa pomaly pohybovali,keď nazýval klávesy.Toto už nemôže byť lepšie.

Pieseň pomaly končila,úsmev na tvári mi pomohol zatlačiť na poslednú klávesu.Zayn mi venoval sladký úsmev,keď som sa na neho pozrela.

Tá tvár,tie oči,jeho dokonalé vlasy.

Než som sa spamätala,obaja sme sa naklonili.Naše oči sa zatvorili,keď sme sa nakláňali bližšie a bližšie.Naše pery boli tak blízko skoro sa dotýkali,až mi chytil jednu stranu tváre a pobozkal ma.

Zayn Malik presne tak...Pobozkal ma.MŇA.Moje srdce veľmi búšilo,odthrli sme sa bez dychu.Pozerali sme na seba a nevedeli čo povedať.Zahryzla som si do pery a pozerala sa dole.

Má priateľku.Pobozkal ma.Sme v prdeli.Sme mŕtvi.Pozrel sa späť na klavír.Schmatol pero a niečo naňho načmáral.

Prepáč mi to.

Len som mu dala malé kývnutie,vina sa teraz plazí všade okolo mňa,zas niečo načmáral.

Možno by si to nemusela spomenúť Perrie?

Pozrela som sa na neho.Hrýzol si pery,jeho oči ma prakticky prosili,aby som nič nehovorila.Obavu mal napísanú po celej tvári.Mohla som povedať,že Perrie pre neho veľa znamená.Mohla som to znovu sabotovať,ale všetko čo som urobila bolo,prikývnutie a prinútenie sa k úsmevu.

"Sľubujem."Udrela som  si prstami po srdci.

"Ďakujem ti."Vydýchol si.Potom ma opustil  a nechal samú v hudobej izbe s mojimi myšlienkami.Sedela som pred Joshovimi bubnami.Cítila som,akoby som bola pre neho neviditeľná.Prakticky som mu mávala rukami do tváre,ale on bol príliš hlúpy,aby si všimol,že som pred ním.Ugh.Vážne?Len sme sa pobozkali.Cítila som niečo.On konal!Podieľali sme tej chvíle obaja?

Prečo musí laska tak bolieť?