Twilight sága - Vlčia duša

3.

"Čo teraz ? Čo s ňou ?" ,"Ja neviem" ,"Videla nás už nič nepsravíme ","Možno si to nebude pamätať". Zobudil ma niaky rozhovor. Otvorila som oči...kde to som ? Ležím na...na gauči. "Auuuu"zastonala som a chytila som sa za hlavu. Zrazu všetko stíchlo..."Hmm,haló ?"trochu som sa odvážila zakričať."Teraz alebo nikdy !' počula som čísi hlas."Kto je tam !" spozornela som a pomaly som cúvala až som bola nalepená na stene. "Ahoj" prišla ku mne žena asi ták ,v strednom veku. Malá krátke čierne vlasy a veľku jazvu na tvári. Bola by som zvedavá kto alebo skôr čo jej to spravilo..."Nemusíš sa báť"podala mi ruku "som Emily",usmiala sa a čakala na moje reagovanie."Tara"neisto ale predca len som jej podala ruku."Č-Čo tu robím ?" spýtala som sa. Okey kľud Tara ,buď teraz drsná."Našli sme ťa v lese asi si si buchla o niečo hlavu alebo tak niak..."usmiala sa ale v jej očiach som vydela...sklamanie ?"Ah"odpovedala som primitívne. Síce si to pamätám inak ale asi sa mi to len snívalo... "Tak ja už asi pôjdem"poviem neisto a pomalým krokom idem ku presklenným dverám od ...terasy ? "A nedáš si niečo na jedenie alebo pitie ?" spýta sa na rýchlo a zdvihne sa na špičky. "Nie ,ďakujem"poviem slušne."Naozaj ?"urobí prísny pohľad. Iba prikývnem."Ďakujem za všetko ,majte sa !"zakričím."Ahoj a dávaj si pozor ! Rada som ťa spoznala " a už sa venovala utieraniu riadov. Zatvorila som dvere a vydala sa domóv. Radšej som si ešte  skontrolovala mobil. 14 zmeškaných hovorov od otca. A jaaaj to bude nadávania ,radšej mu zavolám a čo si si vymyslím...

****
Nakoniec som niak prišla domov. Nebývame od "Emily" až tak ďaleko. Otcovi som povedala že som spala u kamarátky ale on to ďalej už neriešil. Len tak že:" Mohla si mi aspoň zavolať !" Prečo si mi nič nepovedala !?".

Je 11:34 takže školu už nestíham možno tak na štvrtú hodinu ale to sa mi nechce... Čo budem robiť. Behať už radšej nepôjdem lebo zas na mňa spadne niaky konár alebo čo... Hmmm,nič ma nenapadá... A ,už viem idem si čítať knihu !!!

****
Ani neviem ako ....ale zaspala som pri čítani. Myslím že nie som jediná komu sa to stalo (dúfam). Dole počujem niake búchanie ,takže tatuško je domáaá. Jéé,zas ma bude poučovať, čo mám a čo nemám robiť... Už ma to nebaví. Nie som malé decko.

"Ahoj"pozdravím otca a sadnem si na gauč. Iba kývne hlavou a zapozerá sa do notebooku ,ktorý ma na stole. Bože...také ticho tu ešte nebolo. Už mu nevadia moje vlasy ? Alebo sa s tým zmieril? No nič ,musím vypadnúť. "Idem vonku" poviem a obujem si čierne conversy."To bola otázka ?"nadvihne obočie a odchlipne si z kávi."Hmm  ,nie !"zabuchnem za sebou dvere a trielim radšej preč.

*****

Nakoniec som sa vybrala do parku. Našla som ho celkom ľahko. Stačilo sa popýtať pár ľudí alebo mimozenšťanov ? No to je jedno... Sedím tu á...sedím. Nie ešte sa dívam na pár skateboardovacích ľudí. Aj jaaaj ,tým to ide. Keď sa tak zamyslím čo ide vlastne mne ? Á už viem ...vyprovokovať tatka ,heeh ,to viem zo všetkých najlepšie. Zrazu si niekto vedľa mňa prisadol."Hmm,čo tu tak sama robíš ?"spýta sa ? "Ah,Janco ,už len ty si mi tu chýbal" poviem a pokrútim hlavou."Som Jacob "pokrúti urazene hlavou."Juuuj"poviem a zasmejem sa." A čo ty tu ?" spýtam sa ho naoplátku ja."Nič"povie a zamyslí sa."Alee ,také hrozne to zas nemusí byť"poviem s trochou útechy."Achh ,hrozne ma niečo trápi ..." povie zúfalo . "Tak to povedz !! "Podpichnem ho...

Čúsko ľud alebo ľudia 😂 dneska krátka časť lebo pomaly pri tom písani zaspávam a nechcem vyzerať zajtra ako feťák😃

Dúfam že sa páči aj keď je o ničom...

Ps. Zas tie gram. chyby 😂😂

💗💜💙💖