Filozofia

50 4 35
                                    

Filozofia pre každého znamená niečo iné. Pre niekoho je to len čistý, zmysel nedávajúci blábol, od ktorého dávajú ruky preč, zatiaľ čo iní nad ňou pokrútia hlavou, no zatnú zuby a nadrvia sa všetky vysvetlenia o arché a dôležitosti pohybu. Buďme úprimní: nejak to do hlavy predsa dostať musíme! Lenže potom sú tu jedinci podobní mne, nie je nás veľa a väčšinou na nás pozerajú ako na bláznov (za čo sa nehanbíme). My totiž v celom tom komplikovanom systéme začínajúcom u Tálesa a končiacom kdesi za Nietzchem vidíme istú logiku, spôsob ich myslenia, a hoci sa ním zdá predstava akéhosi demiurga alebo Prvého hýbatela smiešna, v mnohom indikujú naše vlastné skryté ideály o stvorení vesmíru i nás samotných. Ich slová, viera v idey nám učarovali a vzali sme si ich srdcu. Možnože sa nimi neriadime, ale sú tam a ovplyvňujú nás...viac-menej.

Ako chalan, ktorého sestra navštevovala tú istú školu a učila sa to isté, som bol prirodzene vydesený, keď som počúval o Zenónovi a jeho apóriách, a tak som mal voči filozofii veľké predsudky. Až stret zoči-voči mi po prvých krôčkoch ukázal, aká krása sa v tom skrýva..i keď tie apórie a aj Parmenides sú stále mimo môjho chápania.

Zo všetkých zatiaľ prebratých filozofov ma uchvátili dvaja konkrétni jedinci. Reč je o Platónovi a Machiavellim. Moja večne malá iniciatíva bola v týchto dvoch prípadoch dokonca tak veľká, že som osobne zašiel do knižnice a požičal som si skoro tisíc strán dialógov spísaných pred dvoma miléniami otcom idealizmu. Čakal som všeličo, ale na komplikované výrokové formy používané sofistami ma nemohlo pripraviť nič, a tak som ich čítal pomaly. Alkibiades, Charmides, Lysis, Kriton, Faidon a podobne. Každý dialóg sa venoval inému aspektu života, spoločnosti alebo medziľudských vzťahov a v niektorých prípadoch to bolo poučné, napríklad v dialógu Laches (o odvážnosti) došiel Platón v podobe Sokrata, ktorý viedol dišputu s Lysimachom, Melesiom a inými významnými mužmi Atén, ku záverom:


1.) Strach je očakávanie budúceho zla.

2.) Odvážnosť je vedenie o tom, čoho sa musíme báť, ale aj o tom, na čo sa musíme odvážiť.

3.) To, na čo sa smieme odvážiť, je budúce dobro, naproti tomu, čoho sa musíme báť, je budúce zlo. A platí to v každom čase.


Teda už aj na začiatku Platónovej filozofickej tvorby (vraj písal aj básne) môžeme vidieť náčrty jeho idey dobra čoby najdôležitejšej zo všetkých ostatných. Každý čitateľ si tieto výroky môže vysvetliť po svojom a je len na ňom, nakoľko ich príjme za svoje alebo nakoľko ich považuje za pravdivé. Ja osobne som všetky tieto dialógy bral s rezervou, koniec koncov, sú to sofizmy a ich jediným pravým záverom je, že človek v skutočnosti nič nevie a má poznať sám seba.

Viac ako ostatné ma však zaujala Politeia, jeho koncepcia dokonalého štátu, ktorým vytvoril ideu utópie. Napriek názvu "otrokársky komunizmus" (ktorý ma v tejto dobe už privádza do šialenstva) som niečo na jeho predstavách videl a rozhodol som sa, že si naštudujem trošku viac. Preto som si požičal skoro päťsto stranovú knihu venujúcu sa len tejto problematike. Ukázalo sa, že Platón to pojal úplne geniálne a komplikovane, venujúc sa každému aspektu občanov jeho ideálneho štátu. Rétorika, hospodárstvo, expanzia i rodina...všetko do toho zahrnul a ak mám byť úprimný, väčšinu si už ani nepamätám. Už som si utvoril názor, že aj keď to v niektorých oblastiach skutočne prehnal, v mnohom dokonalo vystihol problémy vtedajšej doby, ktoré sa zrkadľujú aj dnes - aj v našej republike.

Súhlasím napríklad so zrušením súkromného majetku. Ten totiž nie je ničím iným ako motorom, ktorý ženie mocichtivých ľudí do politiky, aby na úkor slabších dosiahli vplyv i finančný kapitál, aký by poctivými spôsobmi nikdy nedosiahli. Ak by však nemali majetok na obohatenie, bola by potom napríklad Slovenská republika tak zničená a plná korupcie? Nemyslím si. Keby každý mal len toľko, koľko potrebuje, vznikla by idea kapitalizmu čoby najväčšieho nepriateľa životného prostredia? Ak nemáte majetok na ukojenie chutí nenásytných ľudí, vezmete si od prírody len potrebné množstvo a zachováte rovnováhu.

FILEIN-SOFIAWhere stories live. Discover now