Even broken can be repaired /SK/

1. Prvé stretnutie

Hore na obrázku je Chris a.k.a Gregg Sulkin.

Aiden's point of view

Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať nie to ešte ísť niekde. Celú noc som nezažmúril oka, len som plakal, plakal a plakal kým mi nezazvonil o 7:00 budík. Večer som si ešte kúpil lístky na najbližší vlak do Californie. Síce som sa tešil na nový život v Californii, nechcel som to tu opustiť, predsa len som tu strávil celý svoj život.

Nakoniec som vyšiel z postele a išiel som si dať rýchlu sprchu. Keď po mne stekala horúca voda pripomenula mi ako sme sa s Edwardom prvý krát spolu sprchovali pod jednou sprchou. Bolo to také krásne. Bozkávali sme sa celý čas a užívali ai prítomnosť toho druhého. Potom keď som sa spametal zo spomienky začal som revať ako malé decko ktorému ukradnú lízanku
Kým som sa konečne upokojil prešlo 30 minút. Potom som vyšiel zo sprchy a išiel sa prezliecť. Outfit na dnes som zvolil čierne skinny, čierne tričko bez nápisu, koženku a čierne vansky. Od Edwardovej samovraždy nosím len čierne všetko. Keď som dojedol toasty s džemom, ktoré ostali ešte z večere som šiel MHDčkou na vlakovú stanicu. Keď som vstúpil dnu začali sa mi vybavovať všetky tie výlety vlakom s Edwardom. Rýchlo som si išiel sadnúť do rohu stanice a tam som začal potichu plakať. Nikoho som dookola nevnímal, v tú chvílu som chcel len jedno, zomrieť.

Chris's point of view

Keď som prišiel na vlakovú stanicu dal som si rýchlo dole slúchatká a išiel si kúpiť lístok do Kalifornie, kde býva babka. Keď som si išiel sadnúť na lavičku všimol som si v rohu sedieť veľmi smutného chlapca, ktorý práve plakal. Prišlo mi ho veľmi ľúto, no nemal som na to ho ísť upokojiť predsa len som riadne hamblivý. No keď zrazu rýchlo vstal a bežal preč tak som bežal za ním. Ani neviem čo som si myslel no vedel som že má v pláne urobiť niečo zlé.

Keď som ho konečne dobehol videl som ho stáť na okraji mosta na zábradlií. Keď som ho tam uvidel okamžite som sa rozbehol rýchlosťou svetla. Chytil som ho za ruku v poslednej chvíli a vytiahol ho hore. "Pr..prečo s..s..si ma nenechal konečne ukončiť m.m..m...mmoje trápenie?", hovoril pomedzi vzlyly tým najkrásnejším a zároveň tým najzlomenejším hlasom aký som kedy počul. "ČO ŤA TO NAPADLO SKÁKAŤ VEĎ SI MLADÝ, NÁDHERNÝ A MÁŠ CELÝ SVOJ ŽIVOT PRED SEBOU!" Skríkol som po ňom. Zvyčajne po ľuďoch nekričím, no on ma strašne vystrašil. Vzdychol si a povedal pomedzi plač trochu nahnevane: "Možno som mladý, no nádherný určite niesom a celý môj život sa skončil keď sa môj priateľ zabil." Vtedy som pochopil prečo je taký smutný, no to ho neospravedlňuje že si chcel vziať život. "Dobre, možno ti príde že sa ti zrútil teraz celý svet a už nemáš dôvod žiť, ale neboj sa jedného dňa bude lepšie ver mi. Viem aké to jé prísť o dôležotého človeka v tvojom živote, pred rokom mi zomrela mama na rakovinu. Tiež som sa pokúsil predávkovať sa liekmi no našiel ma včas môj brat a zachránil ma. Viem že sa cítiš že nebudeš už nič a nikdy k nikomu necítiť no ver mi, že bude lepšie a toto nie je riešenie." Už som plakal aj ja. Potom som ho objal a on pokračoval v plakaní na mojom ramene a hovoril: "Ja viem že to veci nevyrieši, no v tú chvíľu mi to prišlo ako jediné riešenie. Nebyť teba už by som plával tam v rieke mŕtvy. Ďakujem ti si môj záchranca, moje svetielko v najtemnejšej chvíli. A je mi ľúto tvojej maminy určite je na teba hrdá tam zhora že si mi pomohol."

"Ozaj a ako sa voláš?" Opýtal som sa ho po chvíli ticha. "Aiden. Aiden Smith. A ty?" "Chris Winchester." Potriasli sme si rukou. Pri dotyku s jeho rukou som pocítil divné chvenie v bruchu. Ešte som mu na moste chvíľu dohováral no potom sme sa vrátili ku vlakovej stanici. Vlak nám samozrejme ušiel. Ďalší šiel až za 2 hodiny tak kým prišiel sme sa aspoň viac zoznámili a povedal mi kde ide. Aká náhoda že obaja sme mali namierené do rovnakého mesta... Alebo?...

-----------------------------------------------------------
Dúfam že sa vám prvá kapitola páčila, ospravedlňujem sa za chyby alebo nezrozumiteľnosť ale je to môj prvý príbeh tak dúfam že to pochopíte a dáte tomu ešte šancu.