Otrasný tón škriabania Prady na dvere niesol po celom byte.
„Grrrr! Prada! Prestaň!“ zaborila som si hlavu do vankúša. Snažila som sa zaspať ale netrvalo dlho keď začal Hatchi štekať.
„Chcete ma zabiť?“ zakričala som na nich a neochotne som sa postavila z postele. Do ruky som zobrala mobil ležiaci na stole a odblokovala som si ho. Čas ktorý na ňom blikal, nemohol byť pravda. Nemohla som predsa spať do 2:41 PM. Pomalými a neochotnými krokmi som prešla k dverám do obývačky a otvorila som ich. Pozrela som sa na obývačku a okolo mojich nôh sa začala motať Prada.
„Dobré ráno, ty nezbednica!“ zodvihla som si ju na ruky a pohladila som ju po srsti. Hatchi začal z polovice obývačky štekať a ja som sa na neho iba usmiala a pritisla som si Pradu viac k sebe.
„A čo ty? Závidíš?“ spýtala som sa Hatchiho a ten sa na mňa nechápavo pozrel. Avšak o chvíľku sa túlil k mojej nohe.
„No poď Hatchi, ideme!“ zodvihla som si ho na ruky a okamžite sa mi schúlil v náručí. Pobozkala som ho na srsť a potom som ho položila aj s Pradou na sedačku z ktorej obaja okamžite zoskočili.
Zerrie & Prada.
„Čo si tak dáme na raňajky?“ spýtala som sa aj keď som dobre vedela že odpovedi sa nedočkám. Otočila som sa a pozrela som sa na stôl. Ležali na ňom lievance s bielou ružou, jahodami, kiwi a malinami. Hneď vedľa bol položený papierik.
_Uži si raňajky pripravené z lásky k tebe a našim deťom. Prídem okolo tretej a o ôsmej pôjdeme na This Is Us. Xx Zayn_
Akým deťom?
_P.S.: Tými deťmi som myslel Pradu a Hatchiho!_ Prečítala som si dodatok. Je taký zlatý. Milujem ho. Z premýšľania ma vyrušil zvoniaci zvonček. Podišla som k dverám nehľadiac na to ako v tejto chvíli vyzerám a otvorila som dvere. Stál tam Zayn so slabým úsmevom na tvári ale keď ma uvidel jeho úsmev sa rozšíril. Netrvalo dlho a začal sa tam smiať ako šialený. Zívla som si a zatvorila som dvere.
„Perrie! Otvor!“ ozývalo sa spoza dverí. Zľutovala som sa a dvere som otvorila. Stále mal na tvári široký úsmev ale už sa nesmial.
„Na čom si sa tak smial?“ oprela som sa o stenu zatiaľ čo on zatvoril dvere.
„To mi chceš povedať že si teraz vstala?“ posmešne sa spýtal.
„Keby nebolo Prady, ešte spím!“ argumentovala som.
„Ty si prípad!“ vtisol mi bozk na pery.
„Nemáš čo hovoriť Malik!“ vyplazila som mu jazyk.
„No dovoľ? Ja som vstával už o šiestej ráno!“ vychvaľoval sa.
„No a čo!“ mykla som plecami a podišla som do obývačky. Sadla som si na gauč a netrvalo dlho a Zayn si sadol vedľa mňa.
„Vieš čo je dnes za deň?“ pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.
„Je to presne rok čo sme sa dali dokopy!“ vysvetlil mi.
„A čo s tým?“ otrávene som sa spýtala.
„Ja som zistil že už nikoho nebudem milovať tak ako teba a že som s tebou najšťastnejší na celom svete!“
„Čo tým naznačuješ?“
„Perrie Louise Edwardsová, preukážeš mi tú česť a vezmeš si ma za muža?“ hľadel mi do očí a ja som si všimla diamantového prstienka ktorý mal v tmavomodrej krabičke.
