Jake

Prológ

Vonka svietilo typické kalifornské horúce slnko, kráčal som po novom chodníku, na ktorom sa tvorila v diaľke fatamorgána. Miloval som túto ulicu, lemovanú typickými americkými bielymi domami s upravovanými trávnikmi. Kráčal som až do posledného domu tejto ulice, ktorý bol zo všetkých najluxusnejší. Ešte pred vstupom som stretol môjho dobrého kamaráta, suseda Jacka, ktorého som nevidel od skončenia mojej strednej školy. So zarazeným ale šťastným výrazom sa na mňa pozrel, fajčievali sme spolu vždycky naše obľúbené cigary  značky Cohiba vzadu na záhrade tak, aby to nevidela naši rodičia: „ Jake, to snáď ani nie si ty, skoro som ťa nespoznal, už som myslel že ty a tvoja rodina sa prepadla pod zem, zrazu vás tu nebolo.", takto začal náš rozhovor, chvíľu sme sa bavili a vysvetlil som mu, že sme sa odsťahovali kvôli kúpe ešte luxusnejšieho domu v ešte lepšej lokalite, nebudeme si klamať, obaja predsa pochádzame z bohatých rodín. Po nenáročnom dialógu sme si vymenili vizitky, pretože tie, ktoré sme mali boli už neaktuálne, so sľubom že si zavoláme a zafajčíme spolu ako za starých čias.

Dom je stále vo výbornom stave, akoby to bola novostavba. Vstúpil som doňho cez biely drevený plot, ktorý sme robili s otcom keď som mal dvanásť. Hneď som šiel na terasu s nádherným výhľadom na pláž a umelo vysadenými palmy. Otvoril som si Don Perignon ročník 1967, ktorý bol ešte v chladničke, pamätám ako som ho dostal na svoje osemnáste narodeniny. Nebol som tu pekných 20 rokov, na gramofóne som si pustil platňu od Nirvany, zjavili sa mi myšlienky, čo všetko sme prežili na trávniku  na ktorý som mal taktiež výhľad, všetky zážitky s mojimi kamarátmi, s Jackom... akurát hrala z gramofónu „Something in the way" tak som si aj na chvíľu poplakal. Bol som tam úplne sám pretože rodičia a sestra boli na dva dni preč z domu na sever od Kalifornie, v Oregone na aukcii obrazov. Potom som opäť vošiel dnu na vrchné poschodie domu, stále tu boli obrovské fľaky zhnednutej krvi na svietivo bielej stene, pousmial som sa, po tej depresívnej pesničke mi to napravilo náladu. Otvoril som dvere do povaly, po nádhernej vôni zachovalého nábytku ostal len hnilobný zápach mäsa, boli tu ešte dve kostry, jedna menšia ako tá druhá, myslím si že to bol nejaký manželský pár, povedal som si nahlas: „ Vie o tom vôbec ich rodina?". Zobral som ich do vreca a zakopal v záhrade, predsa len už prešiel nejaký ten piatok od rozkladu, a vlastne to otec mi sem kázal ísť a zakryť stopy, koniec koncov táto aktivita ma bavila, dokonca ešte viac ako samotné zabíjanie, taký ten relax, ako keď ležíte na pláži a nič nerobíte. Dieru som kopal v rytme a spieval si pritom „Highway to Hell „ od ACDC, bol som v saku aby to nebolo nápadné, zas mi prišlo z toho smiešne, vyzeralo to komicky. Nájomné vraždy boli náš hlavný príjem, preto tie luxusné domy a zbohatlícka ulica, dôvodom presťahovania bola aj táto vražda v našom dome, to som ale Jackovi pri rozhovore nepovedal. Pamätám ako som ich zavraždil, otec ich ku nám pozval na drink so záujmom porozprávať sa o prevodoch peňazí na firmy, ktoré vlastnili. Keď obaja sedeli za našim mohutným dreveným stolom a podpísali zmluvu chytil som do rúk môj obľúbený nožík so zlatou rúčkou a vrazil som im obom nožík do chrbta. Začal som stým od svojich 16 a to tak že mi raz otec povedal, že ideme na rybačku. Cestou ku jazeru neďaleko nášho domova sme zobrali cestou jedného chlapa, bol oblečený cely v rybárskom oblečení s udicami v rukách. Chytali sme ryby, bola to zábava, nikdy pred tým som ryby nechytal, keď zrazu otec ho chytil pod krk a odrezal mu hlavu. Šokovaný som sa pozeral na nehybné telo a na otca. Usmial sa na mňa. Zobral udicu a hlavu nahodil na háčik. O pár hodín vytiahol 2,5 metrového sumca. Pekný úlovok. Matka a sestra o tom nevedia, myslia si že otec má peniaze z firmy s oblečením, ktorú sám založil, ale peniaze oproti týmto špinavým sa nerovnali ani po členky. Po pár hodinách som si zavolal svoju obľúbenú firmu s limuzínami pretože v nej podávali moje obľúbené drinky. Gin a zázvorový tonic bolo moje garde. Ani som sa nenazdal a už som cestoval naspäť do LA, kde sme mali aktuálne bydlisko. "Neverím že chceš len odviesť, toto tu nebolo už pekne dávno," zasmial sa šofér.  So šoférom Harrym sa poznáme už dlhé roky a ide v tom so mnou, občas mi pomáha voziť mŕtvoly na neďaleké kopce, koho by predsa napadlo prehľadať limuzínu, či v nej nie sú mŕtvoly. Raz sa ma snažil udať a vyhrážal sa mi, že ma udá na Polícii, čo robím, od vtedy mu pri každej jazde hodím pri platení ešte 500 dolárov.

Večer tohto dňa som prišiel domov, boli tu už aj rodičia, spokojný som si ľahol do postele pustil hudbu, cez Messenger som napísal otcovi, že úloha bola splnená, nenápadne prišiel do mojej izby hodil na mňa balík peňazí a odišiel. Po chvíli som mal už dohodnutý obed s jedným dievčaťom od vedľa...