Leones

1

Karol:"Kámo už si to videl?"

Timotej (Ja):"Čo by som mal vidieť?"

K:"Nehovor mi že o tom nevieš je to dokonca aj na titulke časopisu FREE"

T:"Kámo dokým to nieje na instagrame ja o tom neviem"
No dobre mal by som s tými sociálnymi sieťmi prestať.

K:"No bóže aha ušiem nosorožec z miestnej zoo"

Dosť ma to prekvapilo ale pokračoval som v balení. Totižto sa stahujeme do Londína ano znie to ako splnený sen a ono je to realita. Mám pocit že Londín je môj osud nedávno sa tam prestahovala aj moja kamarátka Diana a mi budeme bývať 3 ulice od nej.

K:"Stahujeme sa sa až o 2 týždne tak nestresuj"

T:"Radšej teraz ako na poslednú chvílu. No a už bež do svojej izby zajtra je škola"

Karol odyšiel a ja už som si išiel tiež lahnúť. Na druhý deň som sa celý čas tešil na to ako prídem domov a budem pokračovať v triedení a balení. Čím viac som bol pobalený tým viac som sa na to tešil. Hned po škole som prišiel domov a vrhol sa na triedenie kníh. Vybral som prvú poličku vybral som aj tú druhú a do plnej krabice mi zostávalo zopár kníh. Tak som teda vybral ešte cca polovicu z tretej poličky. Zostal som zaskočený. Knihy mi od šoku spadli na zem. Za tými knihami bol nijaký divný staroveký plagátik. Bol to hnedý starý papier s zlatými štvorlístkami a vzormi.

Pomali som ten plagátik začal strhávať. Bola tam v stene zatlačená ploská drevená krabička. Zobral som ju a snažil som sa ju otvoriť. Keď som ju otvoril ležala tam v kusoch látky malá figurka. Bola z pravého zlata. Vyzerala ako malý roztomilý emm..... tvor? Položil som si ho na dlaň no vtedy som si skoro cvrkol. Začalo sa to pomaličky hýbať. Otriaslo to zo seba pozlátenú vrstvu na tisíc malických kúskov ktoré som mal stále na ruke. Obrelo sa to a nakoniec pohlad toho tvora spadol na mňa. Ak mám pravdu povedať áno naozaj som sa trosku bál tvoja ktorý je menší ako žiarovka. Chvíku sa to na mňa pozeralo a potom to začalo aj rozprávať.

L: "Ja som Leones Boh šťastia a náhod. A ty si kto?"

T: "Ja-j-ja som T-T-Timo. Ty si živý?"

L: "A nevizerám tak?"

T: "Nie ja len..."

L: "som nikdy nevidel živú figurku ktorú som práve vytiehol zo steny a tvrdí ze je boh. Áno takéto reakcie už poznám."

T: "Takže niesom prvý ktorý ťa    našiel?"

L: "Popravde nie. Ale si prvý ktorý sa so mnou takto dlho rozpráva. Tý traja pred tebou sa ma zlakli vrátili do krabicky a vlepili speť do steny."

T: "No a ako čo teraz?"

L: "No proste tedaz ked si ma povedzme oslobodil budem s tebou žiť."

T: "Takže teraz so mnou bude chodiť malý tvor? (To je výhra)"

L: "Zabúdaš som boh štastia a náhod"

T: "No dobre a akože teraz máš nijake podmienky ako sa o teba mám starať alebo nieco také?

L: "Ani nie len musim byť skoro stále s tebou denne musím mať 1 kopček zmrzliny a na noc ma kludne daj do krabičky. Ale nezatváraj ju.

T: "A čo sa stane ak ju zatvorím?"

L: "Popravde nič len sa bojím tmi."

Ano viem určite ste tam našli aspoň jednu chibu aj viac ale prosímvás nebite ma za to.