Lost in feelings❔

{1}

Zo stolíka som si vzala všetky zápisníky a hodila ich do kufra.Dúfam že som nič nezabudla.Naposledy som sa rozlúčila so svojou už skoro prázdnou izbou. Všetky kufre a veci už boli v aute už len stačilo nastúpiť.
Áno presne tak dnes 15 septembra sa Melanie(čiže ja) sťahuje do úplne nového mesta, vstupuje do úplne nového života.
Moje pocity? Na jednej strane sa neskutočne teším keďže mám rada zmeny ale na druhej strane mi toto mestečko bude chýbať taktiež aj moji milovaní kamaráti, ktorých teda nebolo vôbec veľa ,ale boli to praví priatelia.
No nič uvidíme čo má čaká.

''Máme určite všetko?''zvolala mama.
''Áno''povedali sme jednohlasne.
Nastúpila som do auta a posledný krát sa rozlúčila s týmto mestom.
Ale dosť bolo smútenia.
Musím si začať všetko plánovať,aby som do novej školy čo najskôr zapadla.

''Ako sestrička tešíš sa?'mopýtal sa Alex(môj brat).
     ''Celkom hej'' povedala som s predstieraným úsmevom
          ''To som rád.'' povedal
Radi si robíme napriek ale pritom sa máme radi.Svojho staršieho brata, by som za nič nevymenila.

Dala som si slúchadla a zapla ukľudňujúcu hudbu. Moje očné viečka sa pomaly zatvárali . A tvrdo som zaspala.

''Mel vstávaj už sme tu!'' skričal radostne Alex
''Čože?!''zvrieskla som
Cez okno som videla krásny veľký dom s veľkou záhradou.
Bola som ohromená a nadšená,že budem bývať v takomto dome.

🌹❤️🌹