OMYL

4. kapitola

...on sa len zasmial a išiel so mnou dnu....

,,Rebeca poď sem!" zakričal Nikolas a naháňal ma po celom dome.
,,Daj tú hnusnú vec okamžite preč!!" zakričala som lebo ma naháňal s nejakým sirupom v ruke. S odporným sirupom!
Nakoniec ma dobehol. Chytil ma okolo pása a zdvihol. Orvoril flašku so sirupom a vylial tekutinu na lyžičku, ktorúmi následne strčíl do úst.
Neznášam ťa. Pomyslela som si. Len pretočil očami a zobral ma do izby.
,,Ty si hrozný a divný zároveň." položil ma na posteľ.
,,Prečo?" nadvihol obočie.
,,V škole sa správaš ako arogantný debil a teraz si celkom v pohode." kukla som sa na neho. Toto čo som povedala ho ako keby zobudilo.
,,Už musím ísť." rýchlo zmizol.
,,Debil." zamrmlala som.

-po týždni-

Po tyždni idem zase do školy. Ach. Neteším sa na Nikolasa. To zas bude. Urobila som rannú hygienu. Obliekla som sa, zobrala som si batoh a išla som do kuchyne kde som sa najedla. Potom som sa obula a išla do školy. Pred školou už boli skupinku ľudí. Boli tu aj skupinky ako BOSSY a Plastické Barbie. Fuj. Podaktoré mali botox asi aj na riti. Išla som do školy a dúfala, že si ma nevšimne tá kur... Štetka Stella.
,,To už ťa pustili z psychiatrie?" spýtala sa a jej prívesky sa ako poslušné psíky začali smiať. Len som pretočila očami a išla do školy. Tá krava ma ale chytila za vlasy.
,,Neprekrúcaj tými očami." zavrčala.
,,Prečo by som nemohla? Mám na to právo a láskavo ma pusti." neviem kde sa to vo mne zobralo. Zvyčajne som bola tichá. Videla som,že mi ide streliť facku. Zatvorila som oči a čakala ma bolesť no tá neprišla. Pozrela som sa čo sa stalo. Marco držal Stelle ruku.
,,Nechaj ju. Je pod Nikolasovou ochranou." em... Čo? Stella si len odfrkla a na tých šteklách odkráčala preč. Otočila som sa na Marca.
,,Čo..." nestihla som dopovedať lebo sa Nikolas s Denisom začali biť. Okamžite sme tam utekali. Chalani sa ich pokúšali dostať od seba no bez úspechu. Na chodníku bola krv, na nich bola krv... Všade bola krv. Keď ale Nikolas zakričal od bolesti tak som sa do toho zamontovala ja. Nikolas si držal nohu. Šikovní chlapci nie? Veď nech sa pozabíjajú, idioti. Chytila som Denisa a vlepila mu facku. Všetci stíchli. Denis sa na mňa pozrel vražedným pohľadom a tiež mi jednu vlepil. Hlavou mi trhlo dozadu.
Nikolas ho chytil pod krkom a prirazil ho na stenu. Nechápem ako keď ešte pred chvíľou sa váľal po zemi a držal si nohu.
,,Ešte raz jej vlepíš a zabijem ťa. Rozumel si mi." vrčal po ňom ako pes. Jeho obyčajne zeleno-modré oči boli tmavšie než obyčajne. Denis sa na neho len pozeral.

,,U nás si skončil," zavrčal na neho Denis keď sa dostal od Nikolasa.

,,Ja idem potom s ním," Marco prešiel k Nikovi. Ja som išla čo najrýchlejšie do školy. Otvorila som skrinku a vybrala si z nej veci. Zatvorila som ju a išla do triedy. Sadla som si na stoličku a čakala kým sa začne hodina. Čumela som do učebnice a moc nevnímala čo sa dialo okolo. Zaregistrovala som iba to, že sa vedla mňa odsunula stolička. Kukla som sa vedla seba. Bol to Nikolas. Nohy mal vyložené na lavici a pozeral sa na mňa.
,,Čo som zo zlata, že sa tak na mňa pozeráš?" pozrela som sa naspäť do učebnice. Počula som ako si zase normálne sadol. Zrazu ma zobral a posadil si ma na seba.
,,Čo robíš...?" pozrela som sa mu do očí. Bol až mooooc blízko. Zrazu sa ku mne naklonil.

-----------------------------------------
Ahojte ľudia!
Ja viem, že som vám moc nechýbala ale nevadí. Dúfam, že sa kapitola páčila a ak áno tak ma potešte stlačením hviezdičky a ak sa nepáčilo, tak sa schovajte podperinu.

Tak čauteee👋