Príbeh sa odohráva v neďalekej budúcnosti, v ktorej sú populárne nové technológie, medzi ktoré patria aj androidi, teda humanoidná umelá inteligencia. Draco Malfoy je osamelý mladík, ktorý nevie čo s peniazmi a zničeným životom, a tak si jedného dňa...
A/N:Chcem sa opäť raz trochu odreagovať od písania Hlasu, takže som sa vrhla na nový príbeh. Nebude to nič dlhé, ani epické :D Mala som chuť spraviť zase niečo nové, niečo čo som doteraz nepísala, a tak som si vzala postavy z Harryho Pottera a "hodila" som ich do iného univerza, konkrétne do sveta hry Detroit Become Human .Takže sa jedná vlastne o crossover. Budú tam aj nejaké originálne a vymyslené veci a tak, veď uvidíte. Ani neviem či sa niečo takéto niekomu bude páčiť, ale možno sa nájde ďalšia dušička, ktorá má rada tento žáner :)). Neviem vám povedať ako často a kedy budú vychádzať kapitoly, ale svoje príbehy vždy dokončím (ak do toho niečo nepríde) takže tak :D Budem vďačná za každú odozvu z vašej strany :))
...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Vyzeráš ako človek, znieš ako človek, ale čo si skutočne?"
Kapitola prvá
Precitnutie
Draco Malfoy bol veľmi bohatý muž – bohatý a osamelý.
Ľudia sa ho stránili, prehliadali, vyhýbali sa mu – akoby bol nepríjemná pliaga, ktorá mohla za skutky svojho mŕtveho otca. Spolu s obrovským majetkom mu zanechal aj tento neduh. Povesť, ktorej sa už nikdy nezbaví.
Syn politika, ktorý bol namočený v korupčných špinavostiach, známy odpornými mafiánskymi praktikami. Promiskuitná matka, ktorá len prahla po peniazoch, a tak sa nestránila predstierať lásku, z ktorej sa zrodil on.
Nechcený, nemilovaný, zatracovaný vo veľkom svete lží a bolesti.
To bol Draco Malfoy – už na pohľad chladný, odmeraný mladý muž, ktorý aj napriek všetkému ešte stále dokázal snívať. No nebol hlúpy, vedel, že sny sa v tomto svete neplnia a už vonkoncom nie niekomu ako je on. Bude navždy sám, pretože sa nenájde nikto, kto by ho miloval; nikto, kto by nehľadel len na jeho majetky, na jeho minulosť a rodinu... kto by ho skutočne prijal takého, aký je.
Vyhasnuto sa uškrnul a v ústach prevaľoval horkastý nápoj – prehltol, ucítil pálenie niekde v hrdle a následné príjemné teplo v útrobách. Hneď po ňom prišlo otupenie, alkoholové omámenie – jeho jediný únik z nepríjemnej reality.
Prázdny sklený pohár odložil na konferenčný stolík a zachrípnuto riekol: „Zapni sa." Len čo vyslovil tento krátky pokyn, priamo pred pohovkou, na ktorej sedel, sa z malej skrinky ležiacej na dlážke vynoril lúč, ktorý sa rozšíril až nabral obdĺžnikový tvar, rozlievajúci sa takmer cez polovicu miestnosti. Na veľkej obrazovke sa hneď na to zjavil moderátor správ.
