Nové Cesty 2 Masterpiece Life

Zahájenie Campu Prvákov

Tak na tento deň som sa už dlho tešila. Je pondelok, ale nie ako každý iný. Tento je výnimočný ako ten, ktorý nastal pred rokom. Deň, kedy sa zahajuje Prvácky camp.
Po úžasnom týždni, ktorý som si vtedy prežila, som sa rozhodla prežiť ho znova - s novými prvákmi.
Ako jedna z najmladších a najnovších vedúcich campu som nemala ani poňatia, čo všetko tomu bude predchádzať.

Prípravu na camp som celkom prežívala. Hlavne potom, čo som si uvedomila, čo všetko treba spraviť. Program, kostýmy, výzdoba, rekvizity k hrám, nejaký ten teambuilding, pesničky, plagáty a oveľa viac.
Prvácky camp predchádzal prípravný týždeň, v ktorom sa nečakane všetko stihlo za menej ako tri dni.

Prejdime teraz späť k nášmu pondelku, kde sa začali nové cesty mladých ľudí tak, ako naše pred rokom.

Ešte niekoľko hodín. Táto veta sa mi dookola opakovala v hlave asi každých päť minút. O pol jednej sme mali s kempovým teamom stretnutie aby sa všetko stihlo pred príchodom prvákov. Áno, viem čo vám asi napadá. Nič sa nestihlo. Prváci nás predbehli a boli na mieste oveľa skôr ako skoro všetci vedúci. Keďže ale o nič dôležité a tajné nešlo, bolo všetko v poriadku. Keď som prišla, na parkovisku už čakala hlavná vedúca Anika spolu s farárom, ktorý mi dal hneď prvú úlohu, a to dať všetkým vedúcim oranžové tričko a povedať im, ako pôjdu na miesto konania kempu.
Čoskoro sme už boli všetci - aj vedúci, aj budúci prváci, a teda cesta na Bordu sa mohla začať. Samozrejme, žiaden výlet sa nezaobíde bez menších komplikácií, tak sme, ako sme to počas cesty nazvali, "spoznávali krásy Východného Slovenska".

Po príchode na Bordu sme čo najrýchlejšie vbehli do priradených izieb a kufre položili na dostatočne dobré postele. Ja, Klárka a Katy sme si to namierili priamo na parkovisko pred Bordou kde sme čakali na to, načo sme sa najviac tešili. Na autobus plný nových prvákov. Nečakali sme ani desať minút a už sme ich viedli do vstupnej miestnosti, kde ich Anika nasmerovala do izieb a my sme ich postupne nasledovali. Izbu som mala spolu s Katkou a s ďalšími piatimi dievčatami. Pomaly som vošla a.. áno.. vyšiel navonok môj, teraz už vnútorný, introvert. Takže nasledujúcich pár minút sme v tichu pripravovali postele. V tom neskutočne trápnom tichu. Keď ale konečne prišla Katka, narýchlo sme sa zoznámili a bežali von, kde začínali zoznamovacie hry.

Hry trvali niekoľko hodín a boli vedené Kajkou. Počas hier som nebola nejako veľmi sústredená na spoznávanie prvákov. Niektorých som poznala z počutia, iných z Facebooku vďaka záujmu mojich drahých kamarátov, iných kvôli menám. Vedela som, že na poriadne zoznámenie bude času dosť.

Po hrách som dostala na starosť výpomoc pri delení prvákov do športových teamov. Keďže som sama mala jeden viesť, bola som veľmi zvedavá, kto tam bude a ako veľmi budeme spolu vychádzať. Farba môjho teamu bola bordová/tmavo červená a o chvíľu som si do altánku viedla šiestich ľudí, ktorí boli celkom vhodne rozdelení. Traja normálnejší, traja šialenejší. ;)
Posadali sme si a v rýchlosti sa zoznámili. Vysvetlila som im, čo trebalo spraviť - vymyslieť názov teamu, nejaké vysvetlenie prečo takýto názov a spraviť si tričká.
Pobavenie prišlo pri výbere názvu. Padlo veľa návrhov - Upíri, Červené tričká, Čerešničky na torte... ale potom sa pozreli na tabuľu vedľa altánku, ktorá bola zhodou okolností rovnakej farby ako ich tričká. A vznikol názov Opačná strana tejto tabule.
Nikto ma už nepresvedčí, že vymysleli niečo nezmyselnejšie a vtipnejšie ako my minulý rok.

Keď sme dokončili tričká, išlo sa na večeru a nasledoval večerný program. Zoznámenie teamov a kvíz. Netrvalo dlho, kým som zistila, že títo prváci mali naozaj bujnú fantáziu. Blu-Berys, N.A.P., Pink Panthers, Modriny, Niva Original, Kurčatá a Grínpís.

Po zoznámení teamov prišiel čas na kvíz. Výsledok bol pre mňa dosť nečakaný, lebo bordoví vyhrali. Nie žeby som ich podceňovala. Bol to skôr taký vnútorný pocit, ktorý sa nezhodoval s výsledkom. Bola som za nich však rada, čo mi nachvíľu pridalo sebavedomie a začala som byť trochu súťaživá.. Na nejaký čas.

Po večernom programe Babble oznámila večierku a pre vedúcich aj stretnutie teamu. Išlo o rýchle organizačné jednanie, kde sme sa dozvedeli základné informácie a mohli ísť spať. Ale po tomto jednaní mi bolo jasné, že budem vďačná za každú minútu spánku naviac.

Keď som sa s Katkou vrátila na izbu, dievčatá už skoro spali, tak sme sa snažili rušiť čo najmenej. Keď som si konečne ľahla, začala moja každodenná rutina. Príliš veľa myšlienok sa nahrnulo do hlavy a zkazili možnosť spánku. Hlavou mi začali behať otázky typu Spravila som všetko dobre? alebo Páčil sa prvákom prvý deň? Budeme spolu vychádzať? A veľa iných. Po chvíli som to vzdala s poslednou myšlienkou. Akýmsi "sľubom" ktorý som bola rozhodnutá splniť. Nesmiem nič pokaziť. Chcem, aby na tento týždeň pamätali len v najlepšom.