Mal som 7 rokov, keď rodičia kúpili chatu v lese neďaleko nášho mesta. Vraj aby sme tam mohli občas ujsť pred mestským životom. Chata bola lacná a pôvodní majitelia tam nechali nábytok; povedali že sa sťahujú a nábytku majú aj tak viac než dosť.
Asi o týždeň sme sa rozhodli stráviť tam zopár dní. Priniesli sme si veci a vybrali izby. So starším bratom sme chceli tú istú tak sme si o ňu strihli a... dostal ju on. Bola už tma a tak sme šli do postelí. Nemohol som zaspať a keď som sa cez okno pozrel na les, mal som pocit akoby sa ku mne konáre načahovali a chceli ma vyťiahnuť z postele, no nakoniec som predsa len zaspal.
Keď som sa zobudil ten pocit bol už preč a stromy nevyzerali tak hrozivo. Po obede sme šli do lesa a aj sme našli zopár húb. V noci sa to opakovalo konáre akoby boli bližšie ako predošlú noc a aj keď sa mi podarilo zaspať mal som len nočné mory. Ráno sa zase všetko vrátilo do normálu. Šli sme sa kúpať. Chcel som rodičom povedať o tých nociach no nechcel som vyzerať ako bojko. Následujúcu noc som nebol schopný zavrieť oči. Stromy boli bližšie než kedykoľvek predtým a nemohol som sa zbaviť pocitu že ma niečo sleduje. Pocítil som nevysvetliteľné nutkanie podísť k oknu. So stiahnutým hrdlom som vyliezol z postele a vyzrel z okna, v tom som uvidel na zemi stáť dievča asi v mojom veku. Ledva som potlačil výkrik. Zrazu sa dievča odlepilo od zeme a vyletelo k oknu, naskytol sa mi pohľad do jej planúcich očí. Chcel som vykríknuť no z hrdla sa mi vydral len tlmený chrapot. Rozbehol som sa von z izby, za sebou som začul ohromnú ranu; obzrel som sa a uvidel som že stena je preč, tvár dievčaťa sa skrivila do desivého úškľabku. Vybehol som z izby. Keď som bol na chodbe skúsil som opäť zakričať. Tentokrát sa to podarilo, rodičia s bratom vybehli z izieb a keď uvideli čo sa deje rozbehli sa so mnou do kúpeľne no dobehla nás. Nech sme šli kamkoľvek našla nás, keď sme sa zamkli ona proste šklbla rukou a stena odletela akoby bola z kartónu. Rozbehli sme sa dolu po schodoch do garáže, vtom sa môj brat potkol pokúsil sa vstať ale už bolo neskoro. Ani neviem čo sa stalo proste preletela nad neho a zrazu tam nebol. Nasadli sme do auta a uháňali preč. Chata bola zničená no nemali sme v úmysle sa tam vracať.
Bolo to strašné avšak... Bol to len začiatok
-James Femmer
