,, ale koho to tu nemáme? pán asociálny?" na mojej lavici pristála kopa papierikov, ktoré na mňa zozadu hádzali. nemohol som robiť nič iné, len to znášať. každý si za svoje problémy môže sám a musí si ich aj sám vyriešiť. vo väčšine prípadov to tak robím. no teraz nie
bol som v šoku keď som začul prekvapivo chrapľavý hlas zozadu. ,,preboha nechajte toho chudáka tak. nič vám nerobí!" neovládol som sa a otočil som sa aby som zistil, komu ten hlas patrí. zadíval som sa do jeho nádherných očí a on na mňa len povzbudivo žmurkol a ďalej mi nevenoval pozornosť.
YOU ARE READING
flower boy [yoonmin]
Short Storybol pre mňa slnkom. presne to, čo kvety potrebujú, aby rozkvitli.