The house of enchantment

||22.|| Výsluch

(Hecate)

Hecate bola okradnutá. Byť jednou z najváženejších čarodejníc a byť okradnutou sa jej vôbec nepáčilo, a obzvlášť nie, ak jej zmizli veľmi vzácne veci, a zlodej sa vyznal v nekromancii. Navyše, zjavne veľmi dobre vedel, čo má kde hľadať, pretože po sebe veľa neporiadku nezanechal. Mala pár tipov, kto ju mohol okradnúť, pretože o rituálnej miestnosti v jej dome nevedel takmer nikto, a deti len ťažko mohli vedieť, že čosi ako vytvorenie portálov cez dva rôzne hroby v dvoch rozdielnych kútoch sveta existuje. A ešte k tomu, ako sa kúzlom z hrobu predrať na povrch! Vyžadovalo si to skúsenosti, a tie oni ešte nemali. Nemali ich mať odkiaľ.

Hecate mala podozrenie, že pozná vinníka. Vedela, že sa Kirké schádza so Saulom, mala svoje zdroje informácií a nebola hlúpa. Krádež mohla byť ich prácou, ale ak tomu tak bolo, tak práve klesli obaja v jej očiach ešte o čosi hlbšie.

Pozoruje Octaviu, ako sa prechádza po dome a zúfalo sa pokúša nájsť Fredericka. Keď ho ani Hecate nenachádza, rozhodne sa zakročiť. Nechá si deti nastúpiť si do predsiene. Devätnásť detí so sklopenými hlavami stoja v rade vedľa seba, iba jedno jediné chýba, a to Frederick. Zo všetkých dvadsiatich deciek chýbalo práve to najsprostejšie. To neveštilo nič dobrého.

,,Ak mi nepoviete, kde je, tak vás začnem vypočúvať rad-radom! A to sa vám páčiť nebude!"

Ticho. Ťaživé, tupé ticho.

,,Nič? Nikto?"

Zastane práve pred Amandou a podozrievavo jej uchopí bradu medzi prsty, aby mohla nazrieť do jej očí.

,,Tak začnem tebou."

Hecate vedela, prečo začala práve s Amandou. Mala dojem, že sa počas svojho krátkeho pobytu v dome a jeho okolí Amanda s Frederickom veľmi zblížila. Všimla si toho, a nebola jediná. Octavia sa cítila byť v ohrození. Amanda bola síce dievčaťom, ktoré bolo vychudnuté, pôsobiace nezdravým, miestami až chorľavým dojmom, ale mala v sebe silnú osobnosť, bola ako mravec, ktorý denne unáša niekoľkonásobok svojej hmotnosti, ale nesťažuje sa, neľutuje, a silou, ktorú ukazuje, by ju nikto netipoval na toho mravca.

Amanda nebola typom dievčaťa, ktoré by iným dievčatám preberalo chlapcov, a nevyzerala, že by o Freda javila aj iný, než čisto kamarátsky záujem, a rovnako tak Fred zrejme nič iné od Amandy nechcel. Ibaže Octavia bola domýšľavá a úplne jej stačilo vidieť svojho priateľa rozprávať sa osamote s niekým rovnako starým, ako on, a opačného pohlavia - a už s ňou niečo ľúbostného musel mať.

Octavia pozorovala Amandu, a aj v každej jej nedokonalosti nachádzala čosi, čo by Fredericka mohlo priťahovať. Vraj chudosť sa teraz nosí, a ona sa cítila byť tučnou, hoci taká vôbec nebola. Vraj Amanda je nízka a Fred vysoký - čo sa mu určite musí páčiť, pretože sa tak určite cíti o čosi dominantnejší, než pri nej. A je ďaleko menej náročná, takže by na nej ušetril aj peniaze.

Amanda vedela o rituálnej miestnosti. Hecate ju v nej našla spolu s jasnými známkami nekromantskej mágie. A ak o miestnosti vedela Amanda, tak Hecate potrebovala vedieť, či sa o svojich vedomostiach nepodelila aj s niekým iným - s Frederickom.

Snaží sa pôsobiť pokojne, i keď v nej krv vrie. Hecate bývala kedysi dosť výbušnou, no roky na svete ju naučili dobre skrývať hnev a emócie za chladný výraz a dvojzmyselné uštipačné poznámky, občas aj za zahryznutia si do jazyka, i keď len málokedy. Upraví si sukňu, ktorá sa pri jej sadnutí si rozprestrela na sedačke ako vejár, a zaberala okolo Hecate viac miesta, než by bola chcela.

,,Usaď sa," ukáže na miesto oproti sebe. Amanda zaváha, no podvolí sa.

,,Odkiaľ si vedela o tajnej miestnosti za sochou?"