PEČAŤ SMRTI

»PROLOG«

  Zrodil sa Vládca. Na svoju stranu si čoskoro získal množstvo ľudí.

  Upútal svojím darom vodcovstva a reči. Keď rozprával, zbiehali sa k nemu ľudia z celého sveta, len aby si ho vypočuli a riadili sa jeho zákonmi. Jeho hlas bol podmanivý a taký presvedčivý, že len málokto vedel odolať.

  Postupne si upevňoval moc, až napokon prevzal vládu nad celým svetom. Nepotreboval na to vojny. Nikto sa mu nevspieral. Každý bol s ním zajedno. Onedlho na to začal stavať mestá - ohromné opevnenia s najnovšou technológiou a nádherným vzhľadom. Jeho mestá boli známe bohatstvom a prosperitou. Davy ľudí sa predierali, len aby sa tam mohli dostať. Nebol hádam nikto, kto by aspoň raz nezatúžil bývať v tomto raji na zemi. A čím viac ľudí, tým viac miest.

  Vstup bol takmer zadarmo. Jediná podmienka bola pečať - kód vtlačený na predlaktie pravej ruky a na ľavý spánok.

  Pečať bola dobrovoľná. Zákon bol úplne jednoduchý: máš pečať, môžeš vstúpiť do mesta; nemáš ju, musíš odísť. Postupom času sa pečať tak rozšírila, že sa stala povinnou. Zo zákona ju musel dostať každý človek hneď po narodení. Nikto sa nezapodieval tým, či a aký to má zmysel. Bolo to už proste normálne.

  Všetko sa zdalo byť v poriadku.

  Avšak. Zostala malá skupinka ľudí, ktorí pečať odmietli. Verili totiž, že Vládca nie je ten, za koho sa pokladá. Že má skazené srdce a pečať je niečo, ako symbol otroctva. Kto ju nosí, zapredal svoju dušu.

  Vtedy sa prvýkrát použil výraz Nezačlenení. Stal sa ním v podstate každý, kto odmietol Vládcovu autoritu a pečať. Boli vyhnaní z miest a odrezaní od spoločnosti. Jediný spôsob, ako sa mohli vrátiť bol, prijať pečať - jediný kľúč k vstupu do mesta.

  P.S.: Tejto knihe sa budem venovať až, keď dopíšem knihu PREMENLIVCI