Nezabudni na mňˆa! [Jednodielovka - Zayn Malik]

POHĽAD EMILY:

Nikdy sa dostatočne nenabažím jeho dokonalého hlasu. Nikdy ma neprestane baviť, pozerať si albumy s jeho fotkami. Nikdy ma neprestanú fascinovať jeho nádherné biele zuby, ktoré ukáže vždy keď sa zasmeje a nikdy sa nebudem môcť pozrieť do tých jeho gaštanovo-hnedých očí bez toho aby mi celým telom neprebehli zimomriavky. Jednoducho ho nikdy nebudem mať dosť. Niekedy mám pocit že som naňho až moc naviazaná a mala by som s tým niečo robiť. Ale ja nemôžem...

Zakaždým, keď počujem jeho hlas v spojení s nejakou melódiou, prajem si ho počúvať už navždy. Vždy, keď na mňa upiera pohľad som v úplne inom svete a nechcem sa odtiaľ vrátiť.

Avšak mojou najväčšou slabosťou sú jeho pery. Plné a dokonale vytvarované. Vo chvíli, keď ich pocítim na tých mojich, je so mnou koniec. Dala by som hocičo za to, aby som sa ich už nikdy nemusela vzdať.

"Čo to robíš láska?" opýtal sa, keď si sadol do stredu postele tesne v mojej blízkosti. Celeé moje telo zozadu objal a vtlačil mi bozk na krk.

"Ale nič." Odpovedala som a rýchlo zavrela svoj modrý zošit, ktorý som následne uložila na nočný stolík hneď vedľa našej postele. Otočila som sa naňho a až teraz som zaregistrovala jeho omamnú vôňu. Hnedoočko si ma k sebe otočil celú a ja som mu obmotala ruky okolo krku. Bolo tak úžasné byť v jeho blízkosti. Cítim sa pri ňom šťastná. Už v sebe nemám tu prázdnotu ako kedysi.

Na ramene som cítila jeho nežné bozky, ktoré postupovali vyššie až nakoniec zastali pri mojich perách. Ruky mu zablúdili na moje stehná a prisunul si ma k sebe ešte bližšie. Nádherné ticho, ktoré vládlo v izbe prerušilo zvonenie telefónu. Obaja sme si vzdychli a odtiahli sa od seba. Zayn sa natiahol pre svoj mobil a prijal hovor. Ani som neregistrovala čo hovorí, len naňho fascinovane hľadela. Sledovala som každý jeho pohyb. Postavil sa k oknu a ľavou rukou prehrabol vlasy.

"Dobre, hneď som tam." Povedal s povzdychom a ukončil hovor. Jeho posledné slová sa mi vôbec nepáčili. To ma tu chce teraz nechať samú?! Hodila som po ňom nechápavým pohľadom a čakala na vysvetlenie.

"To bol Liam." pozrel na mňa a chcel ešte niečo povedať no ja som mu vztýčeným ukazovákom naznačila aby mlčal.

"Nechaj ma hádať..." odmlčala som sa a nahodila vážny výraz. "Chlapci to opäť prehnali s alkoholom a potrebujú odvoz. Liama nenapadlo zavolať taxík ale svojho dobrosrdečného parťáka, ktorý mu vždy vo všetkom vyhovie." všetko som zakončila ironickým úsmevom.

"Emily, no ták.." jednou rukou sa zaprel o kraj postele a druhou sa načiahol za mnou ale ja som v tom momente vyskočila na nohy a postavila sa do dverí od kúpeľne.

"Tak už choď! Nech na teba dlho nečakajú." žmurkla som naňho a zabuchla za sebou dvere. Chvíľu som bola o ne opretá a zhlboka som dýchala. O pár minút som počula buchnutie vchodových dverí.

Chrbtom som sa odrazila od županov zavesených na dverách a namierila si to ku sprche. Moje oblečenie ostalo pohodené na podlahe a ja som vošla pod prúd horúcej vody. Zatvorila som oči a užívala si každú kvapku. Bolo mi jedno aké vysoké účty budem za vodu platiť. Nechala som ju tiecť a nevadila mi ani jej teplota.

Všetky moje myšlienky boli v túto chvíľu zamerané naňho. Vedela som že moju hlavu neopustí pokiaľ nezaspím. Otvorila som oči a poobzerala so okolo seba. Predstava, čo by sa dialo keby tu teraz bol so mnou mi na perách vyčarovala jemný úsmev. Moje predstavy sa rozleteli v momente keď som započula zvonček.

Nezamýšľala som sa kto by to mohol byť.

Okolo seba som obtočila uterák a naň som ešte prehodila župan, ktorý visel vedľa Zaynovho. Vybehla som z kúpeľne a uháňala cez celý byt až ku vchodu. Dotkla som sa chladnej kľučky a ľahkým pohybom otvorila mohutné dvere. S úsmevom som zodvihla pohľad priamo pred seba.