Stay

1

Nie každý deň môže človek vstať správnou nohou. A vyzerá to tak, že práve dnes bol ten deň. Aspoň teda pre Yixinga, ktorý sa cítil akoby ho prešiel parný valec. Tak trikrát. Minimálne.

Prvý dôvod rannej mrzutosti bola opica. Nie tak silná, aby sa to nedalo vydržať, ale aj tak to človeka nepoteší. Yixing schmatol pero a na prvý štítkový papier, ktorý zbadal, načmáral odkaz pre seba samého. Papierik s nápisom: „NIKDY NEPIŤ S MINSEOKOM!!!" nalepil na dvere a odobral sa do kúpeľne, snažiac rozpamätať sa na včerajší večer. Matne si vybavil Minseokov pobavený výraz, ktorý mu venoval, keď do seba hodil tretí pohárik. Tretí pohárik v tele toho malého Kórejca nič nezmenil, ale Yixing a jeho povestne nízka tolerancia alkoholu...Od toho momentu ako by všetky jeho spomienky pohltila hustá hmla. Ostáva mu už len spýtať sa iných. Alebo radšej nie. Rozhodol sa, že nevedomosť bude v tomto prípade lepšia.

Druhým dôvodom bolo, že nesmie vynechať prednášku pokiaľ si chce udržať povesť svedomitého študenta. A to si teda naozaj chcel. Jedinou útechou mu bolo, že má ešte pár hodín na to, aby sa dal ako tak dokopy. Stále to bude utrpenie, ale čo by človek neobetoval, však? Aj tak si za to môžeš sám, keby si ostal včera doma... Musíš sa už konečne naučiť umenie 'asertívneho nie".

Sprcha z neho nielen spláchla pach alkoholu, ale prečistila mu čiastočne aj hlavu. Možno to nebude také hroz-.. Koniec myšlienky mu odsekla notifikácia a obrazovka mobilu sa rozžiarila.

Myeon: roztomilé

Xing: hm?

používateľ Myeon vám poslal video

Xing: ...

Xing: zabi ma skôr než ja zabijem jeho

Myeon: to by som si neodpustil..

Myeon: koho by som potom mohol vydierať?

Xing: opováž sa

Myeon: ;))

Z hrdla sa mu vydral pridusený zúfalý zvuk, no kým Yixing stihol odpísať nejakú chabú vyhrážku, prišla mu správa od niekoho iného.

Minseok: dobré ráno

Minseok: o 9 v Universe??

Xing: zabijem ťa

Minseok: beriem to ako áno, pohni si

Aspoň sa nemusím starať o raňajky. Ale vražda na verejnom priestranstve je trochu nápadná. Yixing sa rýchlo prezliekol do niečoho relatívne čistého a zamkol za sebou dvere bytu, ktorému by sa zišla renovácia. Café Universe, kde sa mali stretnúť sa nachádzalo len 2 ulice ďalej, strategicky medzi jeho vlastným bytom a spoločným bytom Minseoka a Junmyeona. Nedá sa povedať, že by šlo o vychýrený podnik, omietka opadáva už niekoľko rokov a nápis už len tak tak vidieť. Napriek tomu má táto skromná kaviareň niečo do seba. A čo je najpodstatnejšie, majú veľký raňajkový výber za ceny sympatické aj študentom a internet zadarmo. Čo viac si v živote priať?

Keď dorazil na miesto, Minseok už sedel na ich obľúbenom gauči v kúte miestnosti a flirtoval s čašníčkou. Už asi po päťdesiaty krát.

„Tak kedy ju konečne niekam pozveš? Už sú to mesiace, čo sa tu na ňu zvodne usmievaš.", spýtal sa pobavene Yixing, keď odišla obslúžiť niekoho iného.

Minseok mu venoval nie príliš príjemný pohľad. „To nie je pravda. Je rozdiel medzi flirtovaním a zdvorilým konverzovaním. Ale to je tebe zbytočné vysvetľovať." Yixing sa uškrnul. Iste.

„Objednal som ti kávu a wafle. Nie som to ja skvelý priateľ?" spýtal sa Minseok.

Yixing prekvapene nadvihol obočie. „Myslíš toho istého človeka, ktorý ma nechal opiť sa a ešte ma aj natočil na video? Si snáď iný Minseok?". V hlave sa mu opäť prehrala nahrávka, kde spieval chytľavé melódie od Twice, ktoré inak za triezva odmietal počúvať, a to pred celým barom.

„Šiel si so mnou dobrovoľne, tak ma neobviňuj. A spievať ‚shy shy shy' naozaj nie je nič katastrofálne. Náhodou to bolo celkom roztomilé," zaškeril sa. Yixing naňho zazrel, ale Minseok si ho nevšímal. „Skôr by som sa zaujímal o to, že si barmanovi povedal, že má nádherné oči." Yixingovi zabehlo. „A vzhľadom na to, že sa ti odvtedy začal viac venovať, by som sa tam radšej už neukazoval. Pokiaľ si teda nezmenil orientáciu a nepovedal mi o tom," spýtavo sa naňho zahľadel Min a pobúchal ho po chrbte. Skvelé. Už naozaj nikdy nepôjdem piť, pomyslel si Yixing a pokrútil hlavou. Obával sa, že sa dozvie ešte niečo iné, no vydýchol si, keď Minseok zmenil tému.

Raňajky, najmä káva, mu pomohli. Stále sa však necítil dobre a najradšej by prespal zvyšok dňa hoci by si to veľmi vyčítal. Ale človek musí znášať následky za svoje hlúpe rozhodnutia. A preto sa i napriek svojmu vnútornému hlasu pobral na pár útrpných hodín prednášky. V duchu ďakoval všetkým bohom, že je dnes štvrtok, teda nebude dlho čakať na víkend a že mu Minseok ponúkol odvoz a nemusí sa trmácať autobusom.

Prednáška sa vliekla. Mnoho študentov ju očividne odignorovalo, keďže v miestnosti sedelo aspoň o polovicu ľudí menej ako zvyčajne. Možno som si mal vziať príklad a poriadne sa z toho vyspať. Vedel však, že prednášajúci si pri skúškach veľmi dobre pamätá, či si dotyčný odsedel potrebný počet hodín. A Yixing nechcel nikdy nič riskovať. Pri monotónnom monológu, ktorý akoby nemal konca sa však neubránil a únava ho začala postupne premáhať. Len na chvíľu zavriem oči... Niekto ho bolestivo štuchol medzi rebrá. Yixing precitol a zbadal povedomú škeriacu sa tvár, ktorá mu zašepkala „dobré ráno". Osoba, ktorej spomínaná hlava patrila, sa zdvihla a odkráčala, zanechajúc ospalého Xinga za sebou. Byun.  Bol to jeden z tých hlučných ľudí priťahujúcich pozornosť, ktorým sa jeho pokojná nátura celkom prirodzene vyhýbala.

Rozhliadol sa. Ostal tam očividne celkom sám, takže bol koniec koncov rád, že ho prebudil, aj keď mohol zvoliť menej drastický spôsob. Rýchlo sa rozobral, vzal si svoje veci a pobral sa na zastávku. Cesta domov mu trvala dlhšie než bežne autom, preto musel donútiť svoje oči, aby ostali otvorené a nepreviezol sa tak na druhý koniec mesta. Do osamelého bytu sa už len dopotácal, zhodil zo seba nepohodlné oblečenie a zaspal v priebehu sekúnd.