Hej...niektorý ľudia sa len pozrú na človeka a už ho odsúdia...Bez toho aby vedeli čo i len jeho meno...
Ľudia sú tak zahľadený do seba že ani nevnímajú koľko ľuďom okolo nich sa ubližuje koľko ľudí si prechádza peklom...áno a viete prečo to tak je? Lebo ľudia sa nepotrebujú zdôveriť zo svojimi pocitmi...lepšie povedané nemajú komu..
Žijeme v dobe kde je sex, peniaze, titul pred menom a uznanie na prvom mieste...A ja si vravím...Ako? Ako sa tí ľudia môžu považovať za šťastných? Ako môžu žiť s pocitom že keď sa ráno zobudia vedľa seba nájdu prázdne miesto na posteli...Ako môžu povedať že majú všetko na čo si pomyslia ked nepoznajú pravú lásku, zodpovednosť, šťastie...nevravím že ľudí nerobia peniaze šťastnými..Ale...načo sú im tie peniaze a sláva keď sa o ňu nemajú s kým deliť?
_Ľudia často nevedia komu zveriť svoje pocity..u koho by boli v bezpečí...ver mi nikedy to neviem ani ja_
YOU ARE READING
_Feelings of a dead girl_
General FictionĽudia žijú v každodennej rutine vstať, škola/práca a domov.. nič viac nič menej...majú ľudia právo volať sa vôbec živími?
