Prosím, Benjamin

0.

Viem, že sa sviatky už skončili, ale fantázii človek neporučí, takže vitajte pri vianočnom príbehu....

                             Freddie

"Nie, nie. Nemusíš mať strach. Tentokrát sa na sviatky určite zastavím", presviedčam mamu na druhej strane telefónnej linky, zatiaľ čo hádžem svoje prádlo do práčky v berlínskej mestskej práčovni. Mobil pritom pridŕžam pravým plecom v duchu sa modliac, aby mi nespadol na zem, keďže tým spôsobom som pri svojom uponáhľanom živote študentky prišla o mnoho, naozaj skvelých elektronických vecičiek, ktoré mi neraz zachránili kožu alebo aspoň uľahčili situáciu.

Moja matka dokáže byť niekedy neodbytná. A to nehovorím len preto, že som jej dcéra. Skôr ako pozorovateľ, čo sa roky-rokúce špecializuje len na jeden a ten istý objekt a nenechá sa ničím rušiť.

Má po štyridsiatke. To by však ale niekto, kto ju dobre nepozná vôbec netipoval. Vyzerá dobre v čomkoľvek si oblečie a postavou by mohla konkurovať aj Heidi Klumm, čo je už čo povedať. Možno je to aj tým, že čokoľvek si vezme do hlavy, to dovedie aj do konca.

Ľudia často hovoria, aké sme si podobné, no mám pocit, že pri rysoch tváre naša podobnosť končí. Ja som totiž nikdy nebola nejako špeciálne cieľavedomý človek a cesta k vytýčenému cieľu viedla nie priamo, ale cez množstvo všelijkých zákrut a obkľúk.

"Tentokrát naozaj prídem", potvrdzujem znova svoju účasť na štedrovečernej večeri v rodičovskom dome, i keď si tým, čo práve robím, nie som absolútne istá. Doma som nebola už dva roky, odkedy som odišla študovať do Európy, takmer na druhý koniec planéty. Mala som na to však svoje dôvody.

"Aj ja sa teším. Ešte sa ti ozvem", vyslovím naspamäť naučenú zdvorilostnú frázu a otočím sa čelom k práve zabuchujúcim sa dverám a následne vrhám pohľad na muža, kvôli ktorému mi práve teraz vysychá v krku a moje srdce pumpuje krv ako šialené. Miestnosť oko mňa sa zohriala priam na päťdesiat stupňov. Nebyť matky, opakujúcej moje meno Meredith McClainová, bola by som schopná ho zabudnúť.

Bol jednoducho hriechom v ľudskom tele i mužom v prvom slova zmysle. Bol všetkým, čo si žena mohla priať. A to najlepšie na tom všetkom?

Bol. Iba. Môj.