$$$ Richies $$$

1.

Vystúpila som z limuzíny,  bielej a dlhej asi ako 3 priemerné autá a drahšej ako 3 spálňový byt v New Yorku pri central parku. 

Zaplavilo ma svetlo z bleskov fotoaparátov a vlasy mi rozfúkol večerný oceánsky vánok. Cítim sa ako v reklame na vlasové prípravky značky Schwartzkopf. Nejaký chlapík v smokingu za mnou elegantne zatvoril dvere.  Vydala som sa na cestu po červenom koberci,  zdala sa mi nekonečná.

Každú chvíľu som sa pozrela do inej kamery a nasadila ten úprimný ( alebo falošný? už ich neviem rozlíšiť) hollywoodsky úsmev. Zastavila som sa na kraji pri pozlátených stĺpikoch čo oddeľujú fanúšikov a divákov od celebrít aby som podpísala svoju fotku asi 13 ročnému dievčaťu. 

"Dúfam že raz budem ako ty." povedala mi dosť hlasno nato aby som ju počula.  Potešilo ma to.

"Môžem ťa objať? " opýtala som sa ja jej,  chcela som aby sa cítila výnimočná.

Asi stratila reč,  len rýchlo prikývla a ja som ju objala.

Naposledy som sa na ňu usmiala a kráčala som ďalej. 

Moje dlhé šaty kráľovsky modrej farby sa mi vlnili okolo nôh na ktorých som mala obuté strieborné topánky na tenkom ale vysokom opätku. Hnedé dlhé vlasy ma príjemne šteklili na krku. Bože pre tento pocit by som vedela zabíjať. Byť slávna.

Pri dverách do banketovej sály sa ku mne pripojili moje najlepšie kamarátky,  blondína Cloe v čiernych šatách s ružovými doplnkami a Kylie v smaragdovo-zelených šatách s gaštanovými vlasmi. Spolu sme vošli dnu a zrazu akoby všetko na chvíľu stíchlo, zvuky fotoaparátov skončili a sálou sa roroznela pomalá hudba.

Išla som k švédskym stolom a nevedela som sa rozhodnúť čo si vybrať.  Na jednej strane kaviár v drahom čínskom porceláne ale na druhej lososové rolky s mätou a pravými talianskymi bagetkami. Zobrala som si jednoduchý cupcake s mandľovým marcipánom a kokosovou príchuťou.

Pán na javisku zdvihol pohár s kvalitným európskym šampanským na prípitok a prehovoril. Nie normálnym hlasom ale hlasom našej triednej učiteľky,  slečny Harperovej. A hovoril dokola jedno slovo.

Meno.

Moje meno.

"April!" zdvihla som hlavu z lavice a porozhliadala som sa kde som. Hudba, veľké zrkadlové lustre zmizli a nahradilo ich nejasné školské osvetlenie luxusnej a predraženej Hutsonovej strednej školy. Predo mnou stála slečna Harperová. 

"April Dotson, toto je tvoja druhá hodina ktorú si prespala tento týždeň.  A vzhľadom k tomu že je iba utorok, nemám inú možnosť ako zavolať rodičov do školy.  Znovu. Minulý mesiac som verila že táto tvoja nezodpovednosť zmizne, ale po týždni je zasa všetko naspäť. 

"Ale .. slečna Harperová to nemôžete rodičia by ma zabili kebyže zistia že sa to opakuje.  Prosím nevolajte ich do školy. A aj keď nedávam pozor na hodinách,  moje známky sú výborné a učivo viem ... "

"Hmm.. Dobre teda, máš pravdu tvoje známky sú ukážkové. Preto rodičov pre tentokrát volať nejdem.  Ale zapamätaj si že sa to nemôže opakovať. .." vydýchla som si, " ale keďže všetko má svoje následky,  budeš do konca týždňa po škole.  Takéto netaktné správanie na našej škole nestrpíme." pozerala som na ňu ako mucha puk či to myslí vážne.

" Slečna Harperová, ja nestiham byť celý týždeň po škole.  Musím naplánovať jarný ples ktorý je už o dva týždne,  urobiť esej z aplikovanej angličtiny, ísť si prehliadnuť miesto na narodeninovú oslavu mojej najlepšej priateľky a vybrať jej darček, potom ap..."