Vražda v Londýne

2. časť

John

Lincs Bar, London

Bola studená noc. Na to že bola jeseň až moc chladná. Dul silný vietor a tak som si lepšie uviazal šál. Bolo ako pred dažďom. Už som oľutoval že som si nevzal dáždnik.

Prešiel som okolo Nicolinho bytu. Vždy mi je trochu blbo keď jej musím klamať. Ale ako barman by som sa teda veľa neuživil. Musel som nájsť iný spôsob ako si zarobiť. Známy mi ponúkol že môžem pracovať ako ..súkromné očko. Hneď som to zobral pretože už aj tak mi dochádzali financie a byt som nemal zaplatený na 2 mesiace. Len vďaka tomu že Nic klamem mohol som si dovoliť byt v centre Londýna. Musel som jej povedať že som vyhral loto a za to som si kúpil tento byt. Nič iné ma nenapadlo ale zhltla to.

Pozastavil som. Na ceste nebolo nikoho . Aj vietor ustal. Pozrel som sa na kartičku ktorú som dostal od klienta.

"27 Sv.Linc ... Som tu .!

Vkročil som do baru. Mal veľmi pokojnú a starodávnu atmosféru ale s nádychom moderného života. Nebolo veľmi plno. Bolo to ideálne miesto na tajnú schôdzku.

Moju pozornosť však upútal pán v šedom obleku. Trochu starší odo mňa. Mal sklonený klobúk a tak som mu dobre nevidel do tváre. Práve dopíjal whisky keď si objednal ďalšiu. Sedel kúsok od slečny kvôli ktorej som sem prišiel.

Sedela tam . V červený krátkych obtiahnutých šatách ktoré veľmi lichotili jej postave. Podišiel som k nej.

"Konečne ste prišli pán Petersen. Dáte si niečo?" Opýtala sa a potiahla si z cigarety.

"Neprišiel som tu popíjať. Potrebujem pár informácií o vašom manželovi."

"Zaujíma ma ako váš manžel zabil Kathrin Adams. Súd vyhlásil že to bola samovražda ale ja som si celkom istý že nebola. Bolo to až príliš dokonalé a jednoduché na to aby to bola samovražda."

Poobzerala sa dookola či nás nikto nepočuje a ukázala prstom von na dvoch chlapov stojacich vedľa čierneho bavoráku.

"Tí ľudia ma majú neustále na očiach nemôžem vám to tu vyklopiť len tak do vzduchu."

"Potrebujem to vedieť musíme sa niekde stretnúť alebo mi povedzte aspoň jedno meno ktoré je s tým spojené!"

Žena hodnú chvíľku rozmýšľala.  Potom sa nahla ku mne pošeptala mi do uch

"Dobre,  ale  nič nie je zadarmo." odpovedala a uškrnula sa.

"Čo chcete Peniaze? Ochranu? "potichu som sa spýtal . Obzrel som sa na chlapov pri bavoráku a znervóznel som . Čo ak nás aj počujú? To by bol so mnou koniec. 

"Nič také. Počula som že vlastníte chatu na severe Írska. Stále ma sledujú a už ma to nebaví.  O peniaze sa nebojte ."

Mám jej ju predať? Ide o otcove najväčšie dielo, sám ho navrhol a postavil. Pre prípad núdze. Ale ak tak neurobím nikdy nezistím ako Kathrin zabili a to by sa môjmu klientovi ani trochu nepozdávalo.

"Milión a pól libier na tento účet." Odpovedal som a podal kartičku

"Suhlasím."

Začal ma chytať ešte väčší strach a tak som sklonil hlavu aby mi nebolo vidieť do tváre.

"Tak hovorte." 

Poobzerala sa a kývla na mňa nech idem s ňou. Išli sme až pri posledný stôl. Nahla sa ku mne a pošepkala.

"dlawso  ...."

Nestihla dopovedať. 

Guľka jej prešla priamo cez hrudník. Spadla zo stoličky. 

 V tej rýchlosti som si ani nevšimol a držal som zbraň. Nechápal som ako sa tam dostala. Bol som v takom šoku že som si ani nevšimol že niekto stihol zavolať policajtov. Ako ? Veď som musel páchateľa vidieť. 

"Tu polícia položte tu zbraň na zem!" skríkli policajti vonku.

V rýchlosti som zbraň hodil na zem a odkopol. Vošli dnu.

"Ja som nič nespravil! Niekto mi hodil do ruky zbraň!" skríkol som na policajta ktorý mieril ku mne s putami.

"Jasné a ja som vás prišiel len pozdraviť, ruky za chrbát!" odpovedal ironicky policajt

"Nie musíte mi veriť! Nikoho som nezabil nemal som prečo!" vravel som a začal sa zmietať.

"Hej ukludni sa mladý. HEJ poďte mi s ním niekto pomôcť."

Pribehli ďalší traja policajti tak som prestal. Dlawso? Za toto pôjdem do väzenia? Stále som bol v šoku z toho čo sa stalo. Bol to barman? Nebodaj ten záhadný muž ktorý sedel kúsok vedľa? A vlastne kde je? Obzrel som sa. 

Nebol tam.

Juraj

Growning bar

Tá Sabrina ma nenechá na pokoji furt sa o mňa obšmieta už mi to začína vadiť. Radšej by som bol v márnici celú noc ako s ňou.

"Čo si dáte?" opýtal sa barman.

"Ja jednu vodku prosím." Unaveným hlasom som odpovedal.

"Ja jedno martini." Odpovedala Sabrina

Barman sa na mňa pozrel.

"Ťažký deň čo?"" povedal barman

"A dosť otravný.""

 Odpovedal som a aby si to nevšimla Sabrina nenápadne som kývol hlavou na ňu ktorá sa zatiaľ zarozprávala s nejakým cudzincom. Rozprávali sa po rusky. 

Rozumel som keďže sám som Rus ale moc to neovládam keďže väčšinu života som študoval v Californii. Niečo splietali o tom aká je jej práca náročná a že nemá čas si ani poriadne oddýchnuť pri tom pracuje maximálnej do štvrtej a nikdy ju to až tak nezaujíma čo sa tým mŕtvolám stalo. Často aj niečo prehliadne a po tom to ja musím celé prepisovať. Ani by som ju neprijal keby nebola dcéra riaditeľa.

Pozrel som na telku ktorá visela v rohu a moje telo zalial pocit vzrušenia.

Správy:

„ Dnes o deviatej hodine sa stala vražda v Linc's bar na ulici Sv. Linca. Bola zabitá manželka mafiánskeho bossa Jana Galowski. Príčina smrti zatiaľ nie je známa. Páchateľ sa vzpieral. Mladý 26 ročný John Petersen držal v ruke pištol s štvor nábojnicou a len s 3 nábojmi. Ďalšie informácie budú uvedené zajtra pri ranných novinách. Do počutia."

Pozornosť zbystrila aj Sabrina a rázne povedala: „Ideme!" a vykročila smerom do tmy.

Bolo to úplne nečakané lebo ten prípad s ňou nijak nesúvisel. Alebo áno?

Ahojte! 

Dúfam že sa vám 2. Časť páčila 😘! Ďalšia časť bude v priebehu týchto dvoch týždňov.