1.kapitola

22 4 0
                                    

Dnes budem letieť prvý krát lietadlom do zahraničia. Už sa neviem dočkať! Veci tie už mám zabalené mesiac lebo sa veľmi teším. Idem tam len s mojou mamou môj tato mi totiž zomrel keď som mala 3 roky išiel vtedy do práce a mal autonehodu. Keď na miesto prišla prvá pomoc nebolo nikde jeho telo. Do dnes sa jeho telo nenašlo. Takže sa presne neviem či zomrel alebo nezomrel. Z malička si ho veľmi nepamätám ale stále nosím zo sebou fotku na ktorej bol aj so mnou a držal ma na rukách. Na fotke som mala asi 2 roky.  Môj tato mal  na tej fotke  krátke kučeravé vlasy, modré oči, ktoré som po ňom zdedila a zelené tričko z bielymi pásikmi a ešte jeho obľúbené šedé rifle hovorila mi mama.

Jedného dňa mi mama hovorila že keď som bola malá a mala som asi 4 roky tak za mnou išla do izby a po ceste počula ako sa z niekým rozprávam.  Myslela si najskôr že sa hrám s hračkami ale keď sa pozrela do mojej izby videla ako sedím v zelenom kresle a oproti sebe mám druhé modré kreslo a medzi ním mám malý  stolík na ktorom sú položené hodinky. Hodinky boli vreckové, mali šedú farbu a mamine sa zdali veľmi povedomé. Potom ma mamina oslovila.

Mama
Lissa, s kým sa to rozprávaš?

Lissa
S takým ujom. Je veľmi milí. Aha mami vidíš ho? Lebo sa pozeráš ako keby tu nebol.

A vtedy moja mama vkročila do izby zobrala ma za ruku vyšla so mnou von z izby a zabuchla dvere až sa celý dom zatriasol. Do izby som išla až keď som išla spať. Hodinky na stolíku tam už položené však neboli. Čo to znamená ?

Dodnes som nepochopila čo to znamená.

Stratený v časeWhere stories live. Discover now