Stratený v čase

2.kapitola

Mama
Lissa poď už! Taxík je už tu.

Lissa
Áno, už idem.

A už som aj bežala po schodoch s taškami. Ešte som si zopla moje krátke vlasy po ramená, ružovou gumičkou. Dnes som si obliekla moje obľúbené šaty ktoré boli biele s ružovými bodkami. Veľmi sa mi páčia. Keď som prišla dole mama na mňa už čakala. S maminou sme naložili kufre do taxíka a išli sme na letisko. Cesta trvala 1 hodinu. Keď sme prišli na letisko zaplatili sme a išli sme čakať na lietadlo. Čakali sme ešte 3 hodiny lebo lietadlo meškalo ešte 2 hodiny. Už bolo skoro 21:00 hodín a konečne prišlo lietadlo. Keď sme prešli kontrolami konečne sme si išli sadnúť do lietadla. Lietadlo bolo veľmi veľké. Ja som si sadla pri okno, lebo sa rada pozerám z okna. O chvíľu už hlásili z rozhlasu v lietadle že sa máme pripútať a že za chvíľu odlietame. A zrazu sme začali vstúpať. Bolo to super. Ani neviem ako ale zrazu som sa pozrela cez okno a boli sme nad oblakmi. Ísť lietadlom je niečo veľmi super.

Mama
Ako sa ti to páči Lissa?

Lissa
Je to ten najlepší zážitok aký som kedy zažila.

Veľmi som z toho bola nadšená. Moja mama si prešla po vlasoch a vzdichla si.

Mama
Keby tu tak bol tvoj tato Lissa.

Lissa
On tu snami je mami.

Mama sa usmiala. Zrazu som len tak z ničoho nič zaspala. Prebudila som sa na hovorenie v rozhlase. Hovorili strašne rýchlo a celé lietadlo sa mikalo. Keď som sa pozrela z okna nebola som vôbec nadšená. Skôr som chcela plakať a kričať. Keď som ukázala mame čo sa deje z okna, odpadla. A vtedy sa to začalo. Lietadlo padalo dole a dole. Nedalo sa zastaviť. Padali sme strašne prutko a rýchlo. Bolo to len pár sekúnd. V tých sekundách som nad ničím nerozmýšľala. Len nad jednou vecou. Prečo práve my?