1. Kapitola

442 40 1
                                    

<Pred apocalypsou>

Sedím v škole a počúvam učitelku. Už ma to nebaví.. Najradšej by som sa zbalila a odišla. 

-Môžem ísť na wc?- prihlásila som sa. Učitelka kývla že môžem. Postavila som sa a vyšla som s triedy, sadla som si na okennú parapetu na školskom wécku a pozerala som sa z okna. Nič zaujímavé tu nebolo, výhlad na starú telocvičňu a kucháreň.. raz prešiel náš tlstý pán školník na svojom bicykli a to bolo všetko. Šla som ešte na to wécko a keď som otvárala dvere kabínky započula som sirénu sanitky.  Utekala som k oknu aby som ju videla. Išli 2 za sebou. 

-Hm, zaujímavé,- pomyslela som si, keďže bývam v dedine v ktorej prejde jedna sanitka raz za mesiac. Chcela som sa vrátiť do triedy keď nad školou preletel vrtulník.

-No to je už divné,- otvorila som dvere na záchodoch a zrazu zazvonil zvonček, trochu som podskočila lebo mi zazvonil hneď pri uchu a zakryla som si uši. Prešl som do triedy, nikto v nej nebol.

-Ludia? To nieje vtipné! Ciara?!- zakričala som na svoju najlepšiu kamošku. Prešla som ďalej k oknám ktoré boli velké asi 2m x 2m. Pozrela som sa von a zistila som, že evakuovali celú školu von.

-Prečo to neoznámili zvončekom?

Prešla som k mojej lavici a vzala si tašku. Vtom niekto začal jačať a hneď na to začali kričať viacerí ludia. Utekala som k oknu. Ludia tam dole boli celý od krvi,mali potrhanú pokožku, ležali nehybne na zemi alebo jedli ďalších ludí.

-Panebože! Zombieci!- keďže som milovníčka seriálov nevynechala som ani TWD takže čo to o zombiekoch viem. Poobzerala som sa okolo a hľadala som čo by som mohla použiť na porušenie ich mozgu. Zobrala som učitelkino kovové ukazovátko a poličku zo skrine. Obliekla som si sveter aby som nemala tolko odhalenej pokožky, vytriasla som môj batoh a nahádzala som si doňho moju desiatu aj desiatu ostatných. Do priestoru na pitie som si dala ukazovátko a poličku som si zobrala do ruky. Otvorila som dvere a poobzerala som sa či tu nikto nieje. Prebehla som do dverí hneď naproti. Bola to miestnosť pre upratovačky, vzala som si metlu a zlomila som ju nechala som si len tú palicu a poličku som tam nechala. V tom mi napadlo čo môžem urobiť. prebehla som ešte na wc a vzala si rolku toaletného papieru a utekala som späť do triedy. Viem, že hluk ich úriláka ale teraz som to musela risknúť. Treskla som palicou čo najsilnejšie do okna asi šesť krát a okno sa konečne rozbilo. Vzala som si ten najväčší črep a spolužiakovu lepiacu pásku. Pripevnila som to k palici a mala som niečo ako oštep.

-Tak a môžem ísť.- prešla som dole schodmi...Tam už tak čisto nebolo. Z triedy deviatakov. Vyšiel jeden žiak a učitelka akurát, že už to neboli oni. Zlakla som sa a cúvla som späť ale prišlo mi to zbytočné. Rozbehla som sa a zapichla som ,,oštep" do hlavy tej učitelky.

-Aj tak som ťa nemala rada!- povedala som a vytrhla oštep z jej hlavy a hneď som ho zaťala do hlavy tomu žiakovi. Potom som utekala do prezuvárky a vzala som si tenisky. Vybehla som von a rozbehol sa na mňa ďalší žiak. Napadlo ma čo by som mohla spraviť. Vlastne mi napadla Michonne. Je to jedna z mojich najoblúbenejších postáv z walking dead-u. Pichla som toho zombieka do ruky a snažila som sa mu ju odtrhnúť ale nešlo to oštep sa mi tam zachytil...

Pokračovanie nabudúce! Mwahaha som zlá :3 Dúfam že sa páčilo ;)

ZombieWhere stories live. Discover now