Ali si prezerala malú knihovničku ktorú mala doma. Boli tam rozličné knihy ale ju zaujala pomerne hrubá knižka s odretým názvom. Ona ju vybrala z poličky a otvorila na prvej strane.
Kde bolo, tam bolo, bolo dievča ktoré sa volalo Alison. Nikto jej nehovoril inak ako Červené Dievčatko, ajkeď už bola tínedžer. Všetci ju tak volali, lebo nosila červený plášť s kapucňou ktorú jej ušila stará mama Nina. Alison ho nosila či v zime, či v lete a pár krát v ňom dokonca aj zaspala.
Jedného dňa zavolala mama Červené Dievčatko a hovorí jej:
,,Červené Dievčatko, stará mama je nahnevaná. Zabudli sme na jej narodeniny. Odnes jej tento košík s obedom, navarila som pre ňu polievku, upiekla chleba, aby nám všetko odpustila..." a podala jej košík zakrytý obrúskom.
Alison len zarvčala a schytila kočík do ruky. ,,Mami, stý raz ti hovorím, nevolaj ma tak. Zadruhé, prečo jej to neodesieš sama?"
,,Vieš dcérenka, mám agorafóbiu. Z tohto domu som nevišla už tridsať rokov." odpovedala mama.
Dievča na ňu hodilo nevraživý pohľad.
,,Cestou sa mi nikde nezatúľaj," pripomína mama Alison, keď ju vyprevádzala z domu.
,,Nie, mami, sľubujem, že pôjdem rovno za nosom, chcela som povedať, rovno k starej mame," prevracala oči Alison.
Lesný chodník dobre poznala, častokrát musela nosiť starej mame čerstvé mlieko alebo chleba. Ako si tak vykračuje Alison po chodníčku, do cesty sa jej postaví vlčica v žltom tričku.
,,Dobrý deň, dievčatko. Ako sa voláš a kamže si sa vybralo?" pozdravila sa jej.
,,Ahojky, vlčica. Volajú ma Červené Dievčatko. Ako tento plášť, ktorý nosím 365 dní v roku. Darovala mi ho moja stará mama Nina. Teraz je hrozne naštvaná a jej musím odnieť obed," vysvetľuje Alison vlčici a tá ani len netuší, že obidve spriadajú svoje plány.
,,To je od teba pekné, Červené Dievčatko," pochválila ju vlčica, no len na oko, aby sa nepovedalo. Už aj spriada v hlave svoje škaredé plány, ,,a kde býva tá tvoja stará mama?" vyzvedá od dievčaťa.
,,Tu neďaleko v lese. Na konci tohto chodníka je čistina a na tej čistine stojí malá drevená budova. Tam býva moja stará mama," odvetí Alison.
Vlčica sa len tak oblizuje, keď jej to všetko hovorí.
Pomyslí si: No výborne, moja milé dievčatko. Najprv zjem tvoju starú mamu a potom aj teba. Len musím prísť do tej búdy skôr ako ty. A tak jej hovorí:
,,Viem, čo by vás ešte viac uzmierilo. Pozri, koľko je tu kvetov. Čo keby si starej mame natrhala kyticu?"
Vlčica má pravdu, pomyslí si Červené dievčatko, keď sa díva na krásne kvety vôkol seba. Začne trhať najprv pri ceste, no čo keď tie najkrajšie kvety sa na ňu usmievajú, čím ďalej od chodníčka. Celkom zabudne na svoj sľub, ktorý dala mame. Zaujatá zbieraním kvetov si ani nevšimne, že vlčica v žltom tričku pomaly potichúčku odíde preč.
Kým Červené Dievčatko zbiera zvončeky a nezábudky, vlk piatimi rýchlymi skokmi preletí na koniec lesa a tam, na konci chodníčka nájde chalúpku starej mamy. Zaklope na dvere a čaká.
,,Kto je tam?" ozve sa stará mama nahnevane.
,,To som ja, tvoja vnučka, nesiem ti obed, stará mama," napodobní vlčica hlas Červeného Dievčatka.
,,No poď ďalej, moja milá, čakala som ťa už pred hodinou," ozve sa stará mama a pritom v ruke zviera svoju bakulu.
Vlčica sa načiahne po kľučke, dvere sa rozletia a stará mama ležiaca v posteli, nestihne povedať ani tri. Vlčica rovno na ňu skočí, prehltne ju na jedno jediné sústo. A je po starej mame. Rýchlo si uviaže na hlavu jej modrý čepiec, oblečie si jej modré šaty a v posteli pod paplónom čaká na Červené Dievčatko.
Už počuje cez okno jej náhlivé kroky, za chvíľu klope na dvere: ,,Stará mama, stará mama Nina, to som ja, Červené Dievčatko, nesiem ti obed na uzmierenie," volá.
,,No poď ďalej, moja milá, čakala som ťa už pred hodinou," napodobní vlčica hlas starej mamy.
Červené Dievčatko vojde dnu, ide s košíkom k posteli a keď pozrie na starú mamu, hneď sa jej čosi nezdá.
,,Stará mama, a prečo máš dnes také veľké uši?" pýta sa Alison.
,,Aby som ťa lepšie počula," zaškrieka vlčica.
,,Stará mama, a prečo máš dnes také veľké oči?" nevie sa vynačudovať Alison.
,,To preto, aby som ťa lepšie videla, Červené Dievčatko" odpovie vlčica.
,,Stará mama, a prečo si vlk v oblečení mojej starej mami?" zasmeje sa Alison. Spod plášťa vytiahne pušku.
,,Čo ma prezradilo?" opýta sa vlčica.
Dievčatko vytiahne plagát s nápisom hľadaný, na ktorom je vlčicin obrázok.
,,Ako som povedala, touto cestou chodím často. A takého plagátu som si nemohla nevšimnúť."
,,Ale Červené Dievčatko..." snaží sa ju zastaviť vlčica.
,,Nehovor mi tak!" povie Alison a po krátkom zamierení trikrát vystrelí na vlčicu.
Lesníčka Katherine ktorá si práve obliekala svoju zelenú mikinu to započuje a rozbehne sa k malému domčeku. ,,Je tu všetko v poriadku?" kričí už od dverí.
,,Je to v pohode pani lesníčka. Mám tu uspatú hľadanú vlčicu v ktorej bruchu je moja stará mama." odpovie Alison.
,,Ale ja som počula výstreli..." začne Katherine.
,,Uspávacie šípky. Bude spať aspoň pár hodín." odpovie Alison.
Lesníčka vezme nôž a prereže vlčici brucho. Stará mama Nina z neho vyskočí plná života.
Lesníčka potom rýchlo a efektívne vlčicu znovu zašije.
,,Ďakujem za záchranu." poďakovala sa stará mama svojej vnučke.
,,Kto vravel, že som to robila kvôli tvojej záchrane?" opýtala sa Alison a ukázala na text ktorý stál pod obrázkom vlčice. Odmena 1,000 mincí.
Lesníčka Katherine Alison hodí mešec plný zlatých mincí.
,,Keď sa zobudí, bude súd a zrejme ju odsúdia na doživotie... Ďakujem za pomoc, dievča." poďakuje Katherine a ťahajúc vlčicu po zemi, odíde z chajdy.
Koniec.
Ali sa vystrie a knihu zavrie. ,,Prekrásna rozprávka."
