Prosím, nezlom mi srdce....Znovu.

♡ 52 ♡

Len čo som prišla z nákupu domov, znovu mi celý deň zničila Kristen. Nepotrebovala som nič iné, len stretnúť práve ju. Aj keď je dosť veľký problém vyhýbať sa jej, kedže bývame v jednom dome. Ale dnes som naozaj dúfala, že keď prídem domov už celkom neskoro, tak ju neuvidím. ,,Kde si bola tak dlho Victoria?" Vyzvedala Kristen.
,,To nie je tvoja vec." Odvrkla som jej.

,,Čo si hneď hnusná? Normálne sa pýtam, kde si bola. Bola si na nákupoch, a čo máš v tej taške?" Prečo toľko vyzvedá. ,,Áno, bola som na nákupoch a mám tam šaty." Keby som sa snažila tomuto rozhovoru vyhnúť, vyzvedala by viac a viac a ako ju poznám, znovu by mi urobila niečo zle, len kvôli tomu, lebo som jej nepovedala kde som bola a čo mám v tej taške.

,,Aké šaty a načo?" Nad jej ďalšou otázkou som prekrútila očami.
,,Ty ma teraz vypočúvaš, alebo čo?" No má až príliš veľa otázok.

,,Nevypočúvam, len sa zaujímam o svoju sestričku. Je na tom niečo zlé?" Och bože. Za každým, keď je Kristen ku mne takáto milá, tak na mňa chystá niečo fakt zlé. Ani nechcem vedieť čo to bude tentokrát. ,,Tak ukážeš mi tie šaty?" Aj keď som veľmi nechcela, nakoniec som jej ich ukázala. Na moje počudovanie ich pochválila, vraj sú pekné, ale samozrejme si nemohla odpustiť hlúpu pripomienku, že by v nich vyzerala oveľa lepšie, ako ja.

,,A načo ti sú takéto šaty? Niekam sa chystáš?" No naozaj sa práve teraz cítim, ako keby som sedela na policajnej stanici a vypočúvali ma. Veľmi dobre viem, aké to je, keď vás vypočúvajú. V starom meste som takto sedela na policajnej stanici, do oči mi svietili hnusnou lampičkou dvaja policajti, a držali ma tam dovtedy, kým som im nepovedala všetky detaily, ohľadom toho, kto posprejoval skoro celú našu školu. 

Samozrejme nie som žiadna bonzáčka, a kedže chytili bohužiaľ len mňa. Vymyslela som si, že to bolo také ,,anonymné" stretko sprejerov, všetci sme mali kukly a chceli sme len posprejovať školu. Takže som tvrdila, že som absolútne nikoho z tých ľudí nepoznala. Mama, vtedy ešte s otcom za mňa zacvakali mastnú pokutu a mňa konečne po dlhých hodinách pustili preč. A takto sa teraz cítim pri Kristen. Bude ma tu držať a vypočúvať, kým jej nepoviem všetko. 

,,Áno chystám, v sobotu idem s Danielom na jeden večierok. Preto tie šaty. A ak už nemáš ďalšie zbytočné otázky, ja už pôjdem do mojej izby, som unavená." Ani som nečakala na jej odpoveď. Obišla som ju a moje kroky smerovali do mojej izby, kde som sa zamkla a dúfala, že ma už dnes nič nevyruší.

  ☆☆☆☆☆☆☆☆☆  

Dnes je už piatok. S Danielom sme zašli po škole na kávu, a dohodli sme sa ohľadom zajtrajška. Večierok začína už o siedmej, Daniel príde ku mne trošku skôr, možno okolo šiestej a potom tam pôjdeme spolu.

Domov som prišla až okolo pol ôsmej večer. Ako vždy, po našich nebolo ani stopy. Bývajú oni vôbec v tomto dome? Naozaj ich stretávam málokedy. Ale ako naschvál, vždy musím stretnúť Kristen, alebo to jej hlúpeho Tima. Och načo ich Daniel dal vôbec dokopy? Fajn, aspoň mám od toho idiota pokoj a neotravuje ma hlúposťami, ale teraz ho musím vidieť skoro každý deň a to v mojom dome.

,,Ahoj Kočka, ty si už doma?" Zastavil ma Tim, keď som chcela ísť do mojej izby.
,,Som." 

,,Dlho sme sa my dvaja nerozprávali, takto o samote. Ešte stále sa so mnou nechceš vyspať? Danielovi o tom nepovieme." Práve teraz som si hovorila to, že ma konečne neotravuje hlúposťami. Asi som to zariekla. ,,Nie nevyspím sa s tebou. A nechodíš náhodou s mojou sestrou?"

,,Kris, nie je žiarlivá. A aj tak, ostane to len v rodine." Ten Tim, je neskutočný idiot. ,,Daj mi pokoj Tim." Chcela som odneho odísť a ísť do svojej izby. Lenže znovu ma zastavil a otrvavoal ma s blbosťami.