裸体 (Nahé telo)

裸体

 poznámka autora:  táto poviedka je dosť stará a neupravená. Písala som ju jedným dychom a preto tam mám niekedy chyby, ktoré mi snáď prepáčite. 

Vidím ju, ako tam stojí. V tej nádhernej jukate. Po vojne, po všetkých tých útrapach som si zvolil cestu, ktorú mi Itachi tak naznačoval, že je tou správnou. Myslela som si, že len kecá ohľadom tej harmónie duše, keď si doma, či pri blízskych ľuďom, ktorí ťa berú takého akým si. Ale po tom roku, čo som tu strávil, ja taký pocit nemám. Ja, Sasuke Uchiha sa cítim osamelejšia než inokedy. Nemôžem uveriť, že sa to vôbec ešte dá. Sakura, ktorú som tak od seba odohnal svojou hlúposťou, sa ku mne snažila ešte priblížiť, ale moja pýcha, hrdosť nezniesla pohľad na tie oči plné útrap. Utiekol som od toho svetla, lásky, dobroty, ktorá ma mohla čakať i v tej osamelej izbe, ktorú mi dala Hokage na bývanie.Naruto sa už ani nebaví tak so mnou ako predtým. Neviem, všetko sa zmenilo. Sadnem si na okraj prázdnej postele a napadne ma niečo, čo je nevysvetliteľné. Zobrazil sa mi pohľad Sakury, ktorá by bola veľmi šťastná, keby som jej priniesol kvetiny, či nejaký ten darček. V tých mojich fantáziach som videl jej nádherny úsmev, ktorým ale nikoho neobdarúvala, nikoho...Ruky si položím na tvár, ktorá postupne začína horieť od hanby, ktorú som si sám spôsobil! Prečo nad tým teraz rozmýšľam, pýtam sa sám seba. Odpoveď ale neprichádza. Jedine moje nohy sa postavia, ruky zoberú všetky moje úspory, vestu. Nohy sa obujú, ruky chytia rúčku dverí, otvorí ich. Moje kroky ma vedú mestom, ponorený do myšlienok, do tých slov, ktoré mi Itachi vtedy vravel:"Zmeň matku, otca, celý Uchiha klan!"Zastavil som sa. Nemyslel náhodou to, aby som založil úplne iný klan než ten tradičný Uchiha klan? Nenaznačoval mi to, aby som zmenil zvyky Uchiha klanu? Pousmial som sa. Mysľou sa mi prehnala čistá voda a všetko vyjasnila, upratala. Už viem, čo mám urobiť, ale budem potrebovať už moje srdce a dušu, v nejakom prípade aj telo...Otvorím dvere a vojdem do miestného kvetinárstva. Ino, Chouji, Shikamaru sa ku mne hneď otočia, prestanú sa o niečom baviť a Ino sa len letmo usmeje:"Sasuke-kun, čo ty tu?""Ehm...chcel by som nejaké tie kvetiny...""Pre koho?" spýtala sa Ino podopierajúc o pult, pokračovala:"Červené a biele ruže, Sasuke-kun." Hneď som vedel, čo myslela. Prečo Sakura má rada tie farby? Zamračil som sa, ale hneď som k Ino podišiel, nahol som sa k nej:
"Mohla by si mi ich pekne dať do kytice? Nechcem veľkú, taká stredná by bola fajn." pousmiala sa a hneď sa dala do práce.Zvieram kyticu, ktorá už stratila živosť a krásu, pred nemocnicou. Už čakám pomaly 5 hodín a Sakura nikde. Na uliciach nikoho niet. Posmutnem. Myslel som si, že jej tú kyticu dám, že je objímem... že..."Sasuke-kun?" Keď som počul mojej meno, zastavil sa mi dych. Pomaly som sa pozrel na Sakuru, ktorá stála predo mnou s unavenými očami, ktoré sa na mňa nalepili hneď, ako som sa do nich pozrel. Nemohol som vôbec prehovoriť, ale naše ticho prerušil silný hrmot a blesk, ktorý preletel ponad naše hlavy na tmavej oblohe."Čo tu robíš? Vieš koľko je hodín? Je skoro 2 hodiny ráno!""Ja..."nemohol som dokončiť vetu, opäť. Tento raz ale začalo silno pršať, až natoľko, že sme boli obaja celí mokrí."AA!!" skríkla Sakura, chcela odísť domov, ale moja ruka ju zastavila:"Nechceš ísť ku mne sa zahriať?" Neviem, prečo som to povedal, neviem, čo ma to vôbec napadlo sa jej takto spýtať také veci! Sakura ale neodpovedala, len sa trošku mykla, keď počula opäť hrmenie, využil som to. Chytil som ju pevnejšie za ruku a utekal som smerom ku mne domov, v ruke zvierajúc kyticu, z ktorej všetky lupene nádherných ruží, opadli.Neviem ani to, že prečo sa ma Sakura začala držať za ruku a stískať ju tak jemne, že sa mi v hrudi urobil neznesiteľný šum.Rýchlo som vbehol do môjho domu a hneď som za sebou zavrel. Sakuru som stále držal za ruku, aby som ju nestratil. Myslela som si, že sa mi to všetko sníva, ale keď som sa otočil, videl som ju, ako vydychuje a odpočíva. Jemne som ju pustil, vyzul som sa a bez slova som išiel do izby. Sakuru som nechal na chodbe stáť, bez vysvetlenia. Ale nenechal som ju dlho čakať. I s uterákom som k nej prišiel, aby sa poutierala."Nedáš si čaj, alebo niečo?" spýtal som sa."Hm...nie, ach... Sasuke-kun, radšej pôjdem domov, dobre?" Čože? Nie! Ja..."Hm." Len na toto sa zmôžem? To snáď nie je pravda! Podáva mi uterák ani sa neusmeje, otočí sa chrbtom k odchodu. Celý čas ju pozorujem, preboha... nie! Ja ju chcem, pri sebe stále, ja...nechcem už žiť v tej temnote sám! Prosím, Sakura! Zachráň ma! Chcel som urobiť prvý krok, ale Sakura sa zastavila pri dotyku kľučky. Nádejne som sa na ňu pozrel, na jej mokrý chrbát a vlasy. Pozrie sa na zemi a vidí kyticu, ktorá mi asi upadla, keď som sa ponáhľal po uterák. Ona ju pomaly zdvihne, akoby bola z krechkého skla a pozrie sa na mňa. Ani som si neuvedomil, že som nezmenil môj citlivý pohľad na bezcitný. Zvláštné bolo to, čo nasledovalo."Heh...Sasuke-kun, nevadilo by ti, keby som si u teba dala sprchu a po búrke odídem?" Pootvoril som ústa a pokrútil som hlavou, nevadí mi to, chcel som povedať, ale moje slová sa mi zasekli v hrdle.Opieram sa o kuchynskú linku a čakám pokým sa uvarí voda v kanvici. Preboha, Sakura je v mojej kúpeľni a sprchu sa možno mojím šampónom, možno! Ale i tak bude mať prenikavú vôňu, tú jej vlastnú a ja sa neudržím, poddám sa jej. Nie, to nesmiem urobiť, nie! Čo by si o mne pomyslela?
Počujem, ako sem prichádza, nepozriem sa na ňu, ale keď sa ozve, otočím sa.Jej telo zdobí len uterák, ktorý sa drží len vďaka prsiam, ktoré napína tak, aby jej nespadol z toho nádherneho tela. Začervenám sa pri pomyslení, že tu stojí v podstate nahá, uhnem pohľadom a poviem jej, nech si dá niečo z mojich vecí, dokým sa jej veci usušia.(Sakurin pohľad)Musím povedať, že som už rozhodnutá to spraviť. Nezáleží mi na tom, že to bude moja ponižujúca situácia, ale musím to urobiť, musím tie jeho bariéry konečne prelomiť. Tie kvety, ktoré tak zvieral v ruke asi hodiny, ktoré na mňa čakal pred nemocnicou, musím sa o neho postarať.Povie mi, že si mám zobrať nejaké jeho vec a uhne pohľadom. Nie som slepá, vidím, že sa červená, potlačuje jeho vášeň a túžbu. Zamračím sa, pomaly spustím uterák tak, aby spadol na zem. Stojím pred ním len v Evinom rúchu. Nahá tak, ako ma stvoril Boh. Sasuke sa len pozrel na spadnutý uterák a hneď sa otočil chrbtom ku mne a vravel, naliehal, aby som sa obliekla. Heh, to ani náhodou!Prinútila som ho sa otočiť, pozrieť sa na moje pekné, škaredé telo.(Sasukeho pohľad)Moje oči sa vštiepili do jej zelených. Nemôžem tomu uveriť! Stojí tu predo mnou nahá! Nemôžem uveriť aj tomu, že má tak nádherne telo! Pomaly som očami blúdil na jej prsia, bruško, nohy, ruky...chcel som sa ich dotknúť. Sakura to nejako zistila, že sa nemôžem premôcť, nemôžem sa jej len tak dotknúť, nepatrí mi!Zobrala mi jemne ruku a položila mi ju na jej ľavé prso. Počul som jej tlkot srdca, ucítil jej pery, bozky, ktoré som opätoval. Moje telo načisto ovládala.Dotýkal som sa jej jemnej pokožky, stískal som jej prsia, nohy, ruky, vzal som jej tvár do rúk a stále bozkával. Ako som očakával, sprchovala sa mojim sprchovým gélom, ale jej vôňa nezmizla. Ba priam sa zdvojnásobila.Dnes večer prídem s mojou milovanou Sakurou o moje panictvo. Viem to. Ležím na nej holý, hladkám ju tam dole, cítim ako sa s mojim dotykom mení, vlhne, pripravuje sa na naše prvé spoločné milovanie.Netuším, kde sa vo mne vzala tá neha, vášeň, túžba po nej. Podoprel som sa o ruky a nahliadol som na ňu. Celá spotená, na prsiach sa jej leskli sliny, ktoré som jej tam pri tom, ako som ich jemne kúsal, či cucal, nechal.Jej vlasy, pery, oči - to všetko sa na mňa usmievalo a ja som vedel, čo mám urobiť.Vzal som jej zadok, trošku som ho nadvihol a jemne som do nej vnikol. Sakura sa len prehla, vydala hlasitý vzdych, v ktorom som si všimol náznak bolesti. Keď som ale pocítil Sakurino vnútro, akoby sa môj svet zastavil. Existovali sme len my dvaja, nikto iní.Miloval som ju nežne, chcem, aby vedela, že nie som ten Sasuke Uchiha, ktorý nemá city. Myslím, že po tejto noci sa môj vzťah so Sakurou viac zblíži...nie, on sa spečatil.Nadvihol som ju tak, aby na mne sedela, chcel som, aby cítila to, čo ja. Nie bolesť, ale slasť. Začal som ju nadvihovať, ona sa kŕčovito držala za moje ramená, až mi urobila na chrbte škrabance. Od toľkej rozkoše som privrel oči a podoprel o Sakurin dekolt.Začal som prirážať viac, nech ma viac ucíti a nech sa rýchlejšie spraví, alebo skôr, nech dôjdeme k vrcholu spolu."Sasuke-kun...." moje meno mi šepkala do ucha, vykrikovala ho cez celú izbu, vedela, že mi to robí dobre, že milujem, keď tak vzdychá.Sakura svoje nohy dala okolo môjho zadku, cítil som, ako sa pokúša vôjsť hlbšie, prinútil som ju ľahnúť si bez toho, aby som z nej vyšiel.A začal neskonale prirážať. Celá izba sa ozývala vzdychmi, ktoré neboli nikdy v nej počuť.Sakura sa prehla a vykríkla na celú izbu moje meno. I ja som sa v ten istý okamih spravil, cítil som naše teplé šťavy, jej spotené telo, ktoré sa kŕčovito stále držalo mojich ramien, tela.Pomaly som z nej vyšiel, rozdýchal, ale keď som sa pozrel na Sakuru, jej oči ma prepaľovali vášnivým pohľad a hneď som zistil, že asi vážne túto noc nebudeme spať.