Srdce draka (LM/HP; Harry Potter, SK)✓

Časť II.

Ďalšie ráno sa ponáhľal do rezervácie, pretože mu bolo oznámené, že sa vyliahol jeho drak.

Správca ho natešene zaviedol do časti, kde predtým nebol. Bola to ohrada pre čerstvých malých dráčikov. Zatiaľ v nej bol len jediný, drobný tvor v malom hniezde. Kľačal pri ňom Potter vo svojom pracovnom odeve a kŕmil ho drobnými kúskami sušeného mäsa.

„Harry ma informoval, že ste si ho vybrali ako krotiteľa vášho draka, preto som ho hneď aj zavolal. Vedel som, že si vyberiete toho najlepšieho," venoval mu uznanlivé pokývnutie. „Mali by ste sa ísť zoznámiť."

Lucius podišiel k dráčikovi a Potterovi, ktorý mu venoval pohľad a pozdrav. „Je to Nórsky ostnáč, veľmi vzácny druh, čo iste viete," začal mu rozprávať, keď si Lucius vedľa neho kľakol, sledujúc hravé stvorenie. „Je to celkom agresívny druh, voči ostatným drakom, preto musí byť na samotke. Len čo sa vyliahol začal ničiť vajíčka svojich súrodencov. Krotiteľ, ktorý ich strážil tomu nedokázal zabrániť, takže je jediný, ktorý prežil. Jeho matka odletela, len čo sa vyliahol. Nebola skrotená. Odchytili sme ju a krátko na to, mala vajíčka, takže sme ju nemali kedy skrotiť. Je opustený, teda skvelým kandidátom na adopciu. Aj keď jeho skrotenie bude poriadne tvrdý oriešok. Stihol ma podriapať na krku," ukázal mu pravú stranu krku, kde mal dlhý krvavý škrabanec.

„Už ste krotili tento druh?" zaujímal sa Lucius a sykol namiesto Pottera, keď sa mu drak zahryzol do rukavice.

„Nebolí to," odvetil mu Potter s úsmevom a vytrhol si prst z malej dračej papuľky. „Jeho zúbky sú ešte veľmi malé, no to sa nedá povedať o jeho pazúroch." Potichu sa zasmial, potom mu venoval pohľad a pokrútil hlavou. „Nie, tento konkrétny druh ešte nie, ale žiadne obavy, väčšinou mi dávajú na starosť krotiť podobných tvrdohlavcov, takže by som mal zvládnuť aj tohto," odpovedal na jeho otázku a vzhliadol na jeho ruky. „Mali by ste si dať dolu rukavicu a nechať ho pričuchnúť k vašej dlani. Draci majú veľmi dobre vyvinutý práve tento zmysel a vďaka tomu vás budú poznať. Možno si do vás zahryzne, ale skutočne to nebude bolestivé, verte mi."

Lucius si teda dal dolu jednu rukavicu a veľkú dlaň priložil k drobnému drakovi, ktorý naňho hneď aj zaútočil tými malými tesákmi. Skutočne to nebolelo i keď boli celkom ostré. Potom si pričuchol k jeho prstom a z malých nozdier mu vyšlo trošku dymu.

Potter sa na jeho počudovanie zasmial, tým svojským zvonivým spôsobom a Lucius naňho zmätene vzhliadol.

„Páčite sa mu," odvetil mladík s úsmevom.

„A to súdite podľa...?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Zavrtel chvostom. V tomto sú podobní psom," odvetil s úškrnom a ponúkol dráčikovi kúsok suchého mäsa.

„Zrejme cíti, že som zaňho vysolil poriadne mastnú sumu," odtušil Lucius ironicky so zdvihnutým kútikom úst a navliekol si rukavicu späť na ruku.

Potter vyzeral pobavený, keď mu pozrel do očí a spýtal sa: „Chcete mu dať meno?"

„Nad tým som neuvažoval," priznal, no pohľad do smaragdových hlbín mu akosi bránil v premýšľaní. Ešte sa nestretol s takým odtieňom dúhoviek, aké mal Potter. Cez tie jeho okuliare si jeho oči veľmi nevšímal. Ešteže sa ich zbavil, bola by škoda skrývať takú jedinečnú farbu. Farbu, ktorou sa pýšil rovnako jedinečný muž.

„Majitelia dávajú všelijaké šialené mená," usmial sa, no nie len zodvihnutými kútikmi pier, ale aj očami, čo Lucius často nevidel. Toľká otvorenosť, žiadne predstieranie, žiadne skrývanie emócií. „Myslím, že by sa mu hodilo niečo ako: Pazúrik, no predpokladám, že budete chcieť niečo drsnejšie."