Triple

chapter 1.

Viem,že túžiš po mojom tele, Haruno Sakura. Čo keby som ti dnes večerspravil peklo ? Si ženská, ktorú nemám rád. Ale..keď na tospomínam, tak si ma zachránila toľkrát. Aspoň takto sa tipoďakujem a myslím, že uspojím tým i mňa samého.

Pomyslelsi čiernovlasý muž, ktorý pohliadol na polorozpadnutú Konohu.Videl, ako sa ľudia trápia a plačú nad svojími rozpadnutýmidomami. Pre neho to bol úžasný pohľad, vnímal plač ako tennajlepší dar, ktorý mu môže jeho " milovaná " Konohadať. Ale ona sám čakal len na jedno, na noc. Nikdy sa predtým taknetešil, ako na túto príležitosť. Nevie sám, prečo sa takrozhodol, ale vie, že jeho túžby po žene už nedokáže udržaťna úzde. Pýtal sa síce sám seba, prečo práve Sakura, ale ...vedel hneď odpoveď.

Pretožekeby sa vyspal s Karin, ktorá je z Uzumaki klanu ešte k tomu, takto by sa radšej vyspal s chlapom, než nechať svoje túžby nejakejUzumaki, večne nenávidenú z jeho strany, tá ženská mu leziehore krkom. Sakura Haruno je pre neho tá najlepšia voľba. Anajlepšia schránka pre možno budúci klan. Síce si vravel, žeklan ide obnoviť len pár jutsu, ale zmýlil sa. Potrebuje na toženu, ženu, ktorá je toho hodná niesť práve toto bremeno. Aleteraz sa nad tým nezamýšľal, skôr nad tým, ako preniknúť ceztie ich smiešne bariéry, ale hneď vedel ako.

Sasukehopohľad :

Právepozerám na tú hnusnú, odtuchnutú Konohu. Dobre jej tak, že jeteraz v troskách, aspoň niekto, to urobil za mňa. Ale teraz matrápi, už len jedna vec. A to ukojiť moje túžby. A jediná,ktorá by mohla je Sakura Haruno. Áno, určite to musí byť ona.Veď ma milovala, či nie ? Ale aj možno stále miluje, ale teraz mato vôbec netrápi. Romantika ide bokom v tomto prípade. Dnes večersi chcem poriadne užiť. Žiadné zábrany, veď azda ako vždy.

Premistnilsom sa rovno do jej bytu. Viem, kde býva, lebo tu bývala už odmalička. Keď som ale videl, že je prázdny byt, nálada mi skleslana bod mrazu. Nevedel som a hlavne som nečakal, že tu nemôže byťv práve túto hodinu. Je 21 hodín a ona nikde. Nom, nevadí, ja sina ňu tu kľudne počkám.

Vzalsom si stoličku, plášť som si dal na operadlo a sadol som si dokúta, kde bola najväčšia tma. Nemám rád svetlo, je to otravné.Ako tak sedím, mesačné svetlo si aj tak našiel cestu ako brániťmojím očiam odpočinku od svetla. Pozrel som sa na mesiac, a mojaotázka znela : prečo musí byť zase spln ?! Hn. Ako pri tom, keďsom odišiel, alebo ako mi zomreli rodičia, tých chvíľ sa chcemzbaviť, ale vždy keď prídem sem, tak sa mi vynoria na povrch ahlavne v mysli. Nenávidím to.

Posunulsom stoličku a zachvátila ma tma. Nadýchol som sa a vydýchol. Čoto sakra vôbec robím ? Prečo sa tu tak zapodievam a som tu, čakámna ňu, ako na svoju priateľku, ktorú chcem rovno objímať aostatné veci. Som tu len pre jediný účel a to sa zabaviť ! Aletá jej vôňa- vôňa izby ma pohltila. Nadýchol som sa jej a vtvári sa mi objavil rumenec. Och, ako ja sa na ňu teším.

Moječakanie ale trvalo dlho. Neuvedomujúc, že je už 23 hodín, somstále sedel opretý o tú stoličku. Keď som moje myšlienkynasmeroval k tomu, čo jej budem robiť, okamžite som prestalmyslieť na to, ako odídem. Vždy som sa vrátil na pôvodnémiesto.

Zrazusa ozvali vo dverách kľúče. To bol signál, že sa mám postaviť,pomaly dať stoličku tak, aby si nevšimla, že som tu. Moju chakrusom znížil na minimum a čakal, dokým tam dôjde. Do jej milovanejizbičky. Schoval som sa v tme kúta a čakal na vhodnú príležitosť.Pozoroval som ju, ako si dáva dole oblečenie. Jej telo bolo celéspotené, videl som, ako jej kvapka potu po krku kĺza. Mal som stochutí sa jej dotknúť, ale počkal som. Vyzliekla sa, vzdychla si.To, čo som videl, na to nikdy nezabudnem. Jej telo bolo bohovské.Mierne opálené od slnka a spotené od nadmernej práce ma taklákali, že som sa začal pomaly k nej posúvať, uvedomujúc si lenjej prenikavú vôňu vlasov, ktoré si nechala z drdola padať dolepo jej tele. Mala ich po ramená, ale na kráse jej to vôbecneubúdlo, práve naopak. Moje ruky už jednali za mňa. Moje telozačalo ten svoj plán. Plán rozkoše. Chytil som ju zo zadu okolopásu, v tom momente hneď stuhla. Cítil som, ako jej svaly začalibumbnovať a vysielať varovné signály do jej mozgu, že niečo nieje v poriadku. Jej reakciu som čakal, že bude nádherna, že mabude láskať, ale namiesto toho sa prudko otočila a pohliadla mi doočí. Keď ma videla, svoju ruku, pripravenú ma udrieť , sazastavila.