Sorry - ✔️

❌twenty-fourth❌

Zaklopala som na dvere a o chvíľu sa v nich objavila pani vo svojich vekoch.

,, Ahoj babi. "vyhrkla som skoro ihneď a hodila sa jej okolo krku.

,, Luna! No teda, s teba je celá slečna." povedala šušlavo a pozvala ma dnu.

,, A čo ty tu? "

,, Máme v škole prázdniny, tak som myslela, že cez ne budem u teba. Veď sme sa tak dlho nevideli." vymyslela som prvú výhovorku.

,, Dobre , dobre, choď sa vybaliť, potom môžme niečo spolu upiecť." povedala a vytiahla kuchársku knihu, zatiaľ čo ja som šla do mojej starej izby.

Nemohla som to tam proste vydržať . Vždy keď som zatvorila oči videla som ho pred sebou,v noci ma strašili nočné mory ako ma opustil,v hlave sa mi premietali dookola tie isté slová a po dneskajšku sa to zdvojnásobilo, preto som nahádzala prvé veci čo mi prišli pod ruku do kufru a zavolala si taxík, ktorý ma zaviezol sem k babke do Tromsø.

Avšak tým, že som zmenila miesto, si nie som istá či mi to pomôže aj psichycky.

Marcus

,,Kde môže byť? J-ja som ju nemal nechať o-odísť. Č-čo keď sa jej niečo stalo? "zrútil som sa na zem.

,, Bože Marcus, musíš myslieť vždy na to najhoršie, možno išla do obchodu."
zdvihol ma Martinus zo zeme.

,, No jasné, išla do obchodu nakupovať, veď prečo nie? "prehodil som ironicky.

,, Poď ideme ju pohľadať." vytiahol ma za ruku z jej domu a šli sme ju hľadať.

***

,,Nie. "povedala Rose.

Povzdychol som si a otočil som sa na odchod.

,, Ale tu máš číslo na jej rodičov." strčila mi do ruky číslo a potom odišla.

Ihneď som ho vytočil, avšak bola odkazová linka.
Mohol som si myslieť. Jej rodičia sú vždy dlhodobo na služobných cestách.

Povzdychol som si a šiel k Martinusovi, ktorý ma netrpezlivo čakal na lavičke.

,, Čo? "ihneď sa zdvihol, keď ma uvidel.

Záporne som zakrútil hlavou a hlavu dal do dlaní.

Hľadáme ju 4 hodiny a nikto nič nevie, nikto nemal s ňou posledný čas kontakt, väčšina ju už neznáša, alebo sa o ňu proste nezaujíma.

,, Poď, pôjdeme domov, zajtra to skúsime znova. "poplácal ma po chrbte.

Keď som sa mu pozrel do očí, vedel som, že ani jemu to už neni jedno.

Prišli sme domov, načo som hneď utekal do izby. Spadol som na postel a dal najavo všetky moje pocity.

Nechápem ako som jej nemohol veriť, alebo si myslieť niečo takého. Ešte aj ten idiot Jacob spra-

,, Idiot jeden, nedožije sa zajtrajška." zamrmlal som a zdvihol sa z postele.

💗Ej💗

Všetci mi povedali nech idem na Anglickú olympiádu ne, ja taká, že no ok. Učiteľka : ,, veď ty vieš veľmi dobre po Anglicky. Veď máš samé 1."noa hen, robíme nejaké testy a napíšem You is.... Vážne viem dobre po Anglicky, vážne... 🙂😂

Vanes🖤🌻